Stráž ma prosím

On ju strážil

Niekto ho potiahol za golier a šmaril na zem. Bol to Jeff s nahnevaným pohľadom. Alfa , ktorý zabil moju rodinu , môj život zničili. Tak nechutne nahnevaná a smutná z vlastného vrhu. Toto všetko už nemalo hraníc.

,, Ju ešte nesmieš zabiť ." s jeho všetkou silou ho postavil a zatriasol s ním. Myslím že ma zabil už druhý krát. A môj hnev k nemu bol nepopísateľný. Nevedela som sa ani pohnúť bolelo ma každé prehltnutie. Zmohla som sa len aby som sa pretočila na stranu pretože ma bolel aj chrbát .

,,Sú tu !!" rozleteli sa dvere s Amy a všetci sa hrnuli von. Len ja som chabo ležala .

,,Máš šťastie , o chvíľu vás zavolám. Stráž ju !" zagánil naňho a chatka zostala prázdna.

Nemala som silu už. Podišiel ku mne aj s pohárom vody, ktorú mi podával. Zobrala som si ho ale len preto aby som ho pustila na zem . Pretože od neho nechcem nič. Ani vodu.

,, Nestaraj sa o mňa keď mi sám ublížiš." zachripla som a držala sa za krk.

,, Tak dobre ale aspoň sa posaď. " snažila som sa ale začala som kašlať ako keby mám v hrdle kôpku prachu.

,,Zvládneš kráčať?" pýtal sa.

,,Asi." bez problémov som sa už postavila. Do miestnosti prišiel Jeff so širokým úsmevom.

,,Už ťa čakajú." zapriadol a uvoľnil mi cestu . Lúč slnka mi oslepil oči , Damir ma pritlačil k sebe a keď sme sa o krok pohli. Declanovu mohutnú postavu a vystrašené oči svietili až ku mne. Frey sa držala Elia. Wyatt jediný stál rovno a s rozvážnou tvárou , naše oči sa stretli . Očami mi vyčítal že som ho neposlúchla. Držali ich ostatní takže Declanovi nepomohlo že sa prudko mykal a chcel sa dostať z ich sily. Caleb stál už pri novej svorke. Aj tak nemáme možnosť prežiť. Je to nemožné aby sme ich zničili. Jeff hovoril.

,,Takže tu je Adah ! A dobre vieš čo máš teraz spraviť Alfa." ukázal úvodzovky. Pozrela som sa na Declana. Jeho tvár bola málo zničená s kruhmi pod očami. On si musí uvedomiť že ja mu nepatrím. Dalo by sa každému jednému z nás niečo vyčítať. Aj mne ale na toto tu teraz nie sme. Declan vystrel ramená. Nohy mal prikované k zemi.

,,Caleb " zvolal jeho meno a pokračoval.

,, Netušil som aký si zradca, ale za jedno ti ďakujem. Za Adah." zadíval sa na zem a preglgol. Cítila som napätie po celých rukách aj keď ma držal pevne. Mravčalo mi v prstoch a v žalúdku.

,, A dúfam že už ku mne nikdy neprehovoríš. Wyatt vy ste mi raz povedali že mám myslieť aj na druhých a viem že teraz je tá správna chvíľa. Chcete byť tu s novým Alfom a svorkou ?Budete žiť naďalej alebo chcete radšej zomrieme ? " každého si prezeral Elio šepkal že chcú žiť tak isto aj Wyatt. V očiach mal malú nádej. Ale len slepú nádej .

,,Zabili našich ro.." Damir mi zavrel ústa a Declan sa chcel rozbehnúť za nami. Nemusí mať o mňa strach. Aj keď ich skoro všetkých od seba odhotil že sa za ním rozbehol Jeff a zastavili ho aj ďalší.

,,Čo chcela povedať ?" kričal na nich .

,, Že sme zabili aj vašich rodičov a nevedeli sme že ste ešte vy pretože to bolo veľmi rýchle. Caleb určite prežije pretože je rozumný .." vyhlásil Jeff.

,,Vy hajzli !" Declan bol tak rozzúrený že sa premenil na vlka. Niekedy to proste neovláda a dokáže byť ako vlk veľmi silný. Elio aj Wyatt nečakali a všetci postupne sa menili a bili. Z tohto fakt nič dobré nebude. Niekto ich musí zastaviť. Začala som sa mykať.

,,Hauka prosím nepleť sa do toho." hovoril mi Damir a dýchal mi rovno na krk. Držal mi ústa takže som mala silu sa mu vyvliecť z rúk a zo schodov vyskočiť do takej výšky že som sa stihla premeniť a skočiť na prvú prašivú srsť. Je to asi moja prvá naozajstná bitka . Hrýzla som tak silno ako sa len dalo. Postavila som sa pred Declana aby som ich dvoch zastavila .

,,Prestaňte !" vrčala som.

,,Declan nič s tým už nespravíš tak sa do riti rozhodnite všetci !" prešla som pomedzi všetkých aby sa to utíšilo.

,, Budem radšej mŕtvy ako žiť s vrahmi našich rodičov! " už zas táto jeho tvrdohlavosť a ego.

,, Rodičia nás skryli preto aby sme žili nie aby sme zomreli ako oni ty tupec ! Sme ich deti z ktorých mali radosť pre nás žili tak my žime teraz pre nich." Amy sa to veľmi páčilo pretože sa na mňa pozerala s obdivom.

,, S vrahmi ?" vrčal .

,, Sú rovnakí ako my a niektorí majú také isté ego ako ty , preto to spravili ! Sú tvrdohlaví ale tak ďaleko predsa neprídeme. " mračila som sa.

,,Akurát budeme všetci mŕtvi! " pridala sa Amy. Ak bude ona raz Omega budem šťastná.

,,Adah ja sa ospravedlňujem za smrť vašich rodičov , viem že to je neodpustiteľné ale príjmy to za mňa . Spolu žiť v láske to bude najlepší spôsob. Vytvoríme nové pravidlá a zvyky. Nech to trvá akokoľvek dlho. Žiť šťastne a v mieri sa nám podarí len ak každý bude spolupracovať a budeme si odpúšťať. " prerušil ju Damir , ktorý tu bol asi jediný v podobe človeka.

,,Takže teraz akože ja zabijem teba a máme si to tu odpustiť?" prechádzal sa a ešte viac mu niečo sedelo na nose.

,,Nie Damir , hovorila som o láske a o spolupráci . Nestane sa to keď sa budeme aj snažiť trocha nemyslíš ?" Všetci boli ticho a Damir sa začal opäť na hlas smiať.

,,Damir ." Jeff ho ohlásil.

,, Pardón ja len že Adah tu určite s nami nebude ." uškrnul sa na mňa a mne hneď do hlavy stúpla krv pretože to bola pravda.

,, Vieš kde je šťastná ona?" priblížil sa k Declanovi a ukázal na mňa prstom .

,, Pri svojom chlapčekovi z mesta. " odstúpil aby som mohla vidieť Declanovu zúrivú tvár. Pomaly kráčal ku mne ,asi mi vyskočí srdce z tela .

Nachádzame sa už hlboko v príbehu , ďakujem za každý vote a vaše čítania :))