Stráž ma prosím

Blížil sa ku mne

,, Lenže ja nechcem taký život ako doteraz , chcem byť pri tebe ." povzdychla som si nad ním . V jeho očiach som zbadala tú známu iskru . Milosť , obeta vzdať sa svojho , snaží sa ma strážiť . Moja hruď bola ako žeravá láva a hlava sa ponorila do vody , tlmené zvuky , pomalé upadanie , vnímanie hĺbky a tlaku vášne. Privrela som oči na pár sekúnd a užívala si pocit.

,, Budem pri tebe a nepýtam si povolenie. " ľahol si na posteľ a díval sa do stropu. Ruky si preložil za hlavu , vystreli sa jeho mierne svaly po tričkom . Tak ako sa snaží obyčajne tváriť tak neobyčajne dáva najavo. Mia ho predsa pozná lepšie a možno mi niečo naznačovala.

,,Tak načo ti bola tá fotka so mnou ?" ľahko sa usmial .

,,Pretože stále som váhal , nevedel som čo mám spraviť ale teraz to už viem. Záleží mi na tom aby si bola v bezpečí a nevymyslel som si to ja ale ." chytil mi moju ruku a priložil na svoju hruď. Pod pokožkou som cítila udieranie srdca. Vymyslelo si to jeho srdce? Moje oči sledovali naše ruky. Priťahuje ma no či je citovo možné aby som s ním mohla byť ?

On je človek . Ja som možno len hlúpe klamstvo , ktoré nechcem prijať. Tak ako on riešil či bude pri mne moja hlava rieši či je všetko toto správne. Či sa to vlastné dá do poriadku. Možno nezáleží a nebudem sa nad tým zamýšľať pretože už teraz viem že to bude ťažké. Aj keď s ním sa mi to doteraz zdalo ľahké. Vždy bol ku mne úprimný a ja som mu ani nepovedala najdôležitejšiu vec o mne . To že moje telo je vlastne len kus mäsa so srsťou. A môj úsmev sú tesáky. On je moje šťastie v tomto svete a preto mu to musím povedať.

,,Ruben myslím si že teraz je vhodná chvíľa aby si si to mohol rozmyslieť keď ti poviem pravdu. ." umlčal ma strach a predstavy čo by sa mohlo stať keď mu to poviem . Môže to povedať ľudom , ktorý by nás zabili tak isto ako našich rodičov alebo by len ma nechal samú. Nádychom som nabrala odvahu. V tom zazvonil mobil , ktorý tu ležal len pre hosťov hotela. Lenže ten Ruben

ignoroval a nevedel sa odtrhnúť od mojich očí.

,,Zdvihni to." chcela som nabrať ešte trocha odvahy kým to zdvihne.

,,V poriadku , prídem tam." odložil a povedal mi .

,, Zháňa ma nejaká pani , ktorá sa nepredstavila. Niečo s maminou prácou. ." videla som ako ho to mierne rozhnevalo. Skôr to ako mu to nemôžem povedať. Zabuchol dvere a ja som si ľahla a zavrela oči. Pomyslela som či náhodou jeho matka je v poriadku. Ruben by asi rýchlo odišiel a možno by ma zobral so sebou. V tom sa rozleteli dvere a myslela som že moje slová sa naplnili. No stál tam ten idiot teda vlastne tak ho Ruben nazval.

,,Zľakla si sa?" napodobnil vrčanie a priblížil sa ku mne.

,,Toto nieje tvoja izba. " vyzeral dosť šialene bez okuliarov. Jeho oči boli niečím ale výrazne povedomé. V duchu som ľutovala že Ruben tu nie je.

,,Ideš so mnou po dobrom ?" prezeral si hánky na ruke.

,,Mlčíš tak asi nie ." švihol rukou a chcel ma udrieť do hlavy , lenže ja som na bitky celkom zvyknutá. Takže som sa rýchlo uhla a postavila z postele.

,, Oh ty si rozkošná , akože sa to voláš ?" podišiel ku mna a chcel ma opäť chytiť.

,, Ty by si sa mi mal predstaviť, si asi len na návšteve." uhýbala som sa mu. Nestihla som sa mu uhnúť a silno ma udrel do hlavy. Cítila som silnú bolesť pri spánku a bolesť v bruchu pretože som bola prehodená cez jeho rameno a moje oči videli len hmlu. Chcela som niečo povedať ale načo som sa len zmohla , bolo zamrnčanie.

,,Oh rozkošná ." započula som jeho hlas a dopad na sedačku v aute, ktorý ma celkom prebral . Sadla som si na sedačku a kopla som vodiča do hlavy. On bol ale dostatočne silný a zarezal mi nôž do nohy.

,,To je suka!" vyhúkol a blondiak ma potlačil na sedačku a obviazal ma. Nepomohlo mi aby som sa hýbala. Pretože jeho veta ma skľudnila.

,, Už žiadny pohyb keď nechceš aby sme ublížili tvojmu chlapčekovi." zatiahol to tak silno že ma skoro priškrtil . Niečim ma prelepil o sedačku a zabuchol dvere.

,,Ústa jej prelep Damir ! " zakričal naňho a on sa vrátil ku mne a prelepil mi ústa , chuť tej pásky bola tak neskutočne horká že ma skoro naplo.

,, By nám tu len mrnčala že hauka ." zasmial sa a ich auto išlo neskutočne rýchlo. Pritlačilo ma k sedačke. Nemala som šancu sa dozvedieť kam ma berú alebo kto sú . Ruben ma určite hľadá a myslí si možno že som utiekla preto pretože som mu to nedokázala povedať. Ublížila som mu a nechcem mu ublížiť ešte viac cez týchto neznámych. Po líci sa mi skotúľala len malá slza. Mala som strach. Bol to asi najhorší pocit doteraz. Blížili sme sa ku kraju mesta kde zastavili. Damir ma surovo schytil a odviazal ma no jednu ruku mi nechal priviazanú a držal ma. Lenže ten druhý podišiel ku mne a sotil ma . Musela som sa vzoprieť aby som nepadla.

,,Myslím že je všetko v poriadku." skonštatoval a odišiel . Musela som s Damirom nastúpiť do veľkého auta , ktoré nás viezlo do lesa. Snažila som si zapamätať každý pach , čokoľvek. Slnko pomaly zapadalo, no noc ma nevystraší. A tak isto ani oni , sú len obyčajní ľudia.

Pomykala som sa pretože lano ma moc škrtilo po celom tele.

,,Shh." pritlačil mi rukou stehno a naklonil hlavu. Venovala som mu nepríjemný pohľad, ktorý mi prerušilo zastavené auto. Následne ako vždy ma sotil z auta. Boli sme naozaj v hustom lese. Damir si napravil zbraň v nohaviciach. Pomaly ma chytala malá panika , ktorú som krotila s presvedčením že som silnejšia. Voľne som kráčala kam ma ťahal , predstavila som si ako Ruben šalie v hoteli. Za pár krokov som uvidela viac a viac ľudí , ktorý vyzerali podobne nebezpečne ako Damir. V strede stál starší pán s bradou a mohutnou postavou. Oči mal celkom podobné ako Damir. Bolo mi v sekunde jasné čo tá podoba naznačuje.

Ľudia si ma obzerali a dopadla som pod nohy Damirovho otca.