Stráž ma prosím

Ešte neplač

Za pár minút sme stáli pred domom a uvidela som známu tvár Wyatta. Ako blesk pribehol k autu , totiž ku mne .

,, Nepribližuj sa k nej ." sotil Wyatta a on nadvihol obočie.

,, Nemal som ťa k nemu pustiť. Nevieš si predstaviť aké peklo žijeme s Declanom." zazúril a Ruben stál pri mne.

,,A to všetko peklo robí on mal by si si uvedomiť čo z nás chce spraviť ! Príšery navždy." oh môj hnev vypustil toľko slov čo som nečakala.

,, Adah , to ty tak berieš ukľudni sa. " videl na mne že sa veľmi hnevám.

,, Wyatt tam ty lásku nikdy nebudeš mať, Frey sa nedá roztrhnúť a tak isto ani ja. " jeho tvár nabrala na tóne bolesti a ziešanej zlosti.

,, Zabiješ ho ak sa nevrátiš a možno zabiješ aj seba. Ešte sme mu nič nepovedali , pretože dúfam že sa vrátiš a niečo si vymyslíš .Prišiel som len preto lebo les celé hodiny prehľadával a tvoja odvaha zmizne keď príde sem! Nájde ťa a ver že on bude mŕtvy!" ukázal na Rubena a mne sa do očí liali slzy. Mal čistú pravdu .

,, Ešte neplač , plač príde neskôr. Keď bude neskoro. " Neskoro. Rozplakala som sa, pretože Declan je sebecký a len manipuluje. Vždy chcel moc a teraz keď ju má chce krv. Wyatt sa rozbehol preč a ja som vedela že toto nemôže mať dobrý koniec. Musela som sa oprieť o auto pretože som strácala silu. Plakala som ako keby umieram. Vlastne umieram a umiera kvôli mne aj on.

,,Musím o o odísť ." habkala som . Oprel sa o môj chrbát a zaboril tvár do mojich vlasov.

,, Nechoď za nim .Prosím . " tentokrát nemôžem poslúchnuť.

,, Musím ísť preč a ty tiež ." otočila som sa s plnými očami sĺz. ,,Ak tu zostaneš neviem čo bude s tebou. "

,,A ja ťa nenechám ísť samú , kam pôjdeme ? " palcom mi zotieral slzy z tváre.

,, Najlepšie niekde kde je väčšie množstvo ľudí."

,, Ako si praješ." Pobozkal ma na pery. Jemne a nežne aby som sa nerozpadla viac než som.

,, Pobalíme si veci a niečo vymyslím. " preplietol si so mnou prsty. Dívala som sa na naše ruky a v spomienkach sa mi vynorili moji rodičia , ktorý sa presne takto držali. Mrzelo ma že nemôžu byť so mnou. Že ich tí podliaci zastrelili. Musím byť silná a nezabudnúť na našu bývalú svorku. Ruben vytiahol kufor do ktorého som nahádzala veci , všetko čo mi prišlo pod ruku. Zišli sme po schodoch do obývačky.

,,Budem musieť všetko zrušiť a Bell , Eriku poslať domov . Tak isto zrušiť vyučovanie ešte dobre že už zato môžem rozhodnúť sám. Erika!" zakričal.

,,Dobre že si tu." povzdychol si a ja som sa klepala.

,, Odchádzame na pár dní , potrebujem aby si sem niekedy zašla to tu pozrieť, verím ti ."

,, Samozrejme ." jej úsmev bol bezstarostný.

,,Ďakujem." vytáčal číslo Lea keď mu oznámil že ideme preč. Ruben vedel kam máme namierené o tri mestá ďalej do nejakého hotelu, medzi ľudí, tam by nás Declan nemal hľadať a ja musím premyslieť čo ďalej. Ako ochránim Rubena ? Ako zastavím Declana ? A kde vlastne zostanem.

Prišli sme do hotelu kde ľudia behali pri recepcii kade tade. Na mohutných pohovkách vedľa recepcii sedel chudý potetovaný chalan s blond vlasmi a unavenými očami , ktoré len tak na pohľad vyzerali . Pohľad upriamil na mňa a jeho oči sa ako keby práve teraz zobudili.

Potom sa pozrel do zeme a chabo sa usmial . Ruben si to všimol a prudko ma k sebe otočil.

,,Kto to je ?" poudvihol obočie .

,,Netuším ." mykla som plecami. Vykašlal sa na moju odpoveď a hľadali sme našu izbu . Odomkol dvere a hodil kufre. Jeho svaly sa uvoľnili . Vyzeral dosť nervózne ale vždy keď prehovoril znel opäť kľudne.

,,Adah ak si v mafii , lietaš medzi dealermi , vrahmi . Musíš mi to povedať. " ruka mu vyletela na stôl ale pár milimetrov od dreva mu ruka zastavila. Teraz som už nevidela len nervozitu ale aj hnev.

,, Ani v jednom , lietam len medzi hlúpymi ľudmi. A môžem za toto ja ." Konečne som si to uvedomila . Akú chybu som spravila . Ako som nás ohrozila. Ako mu to nedokážem povedať , som tu vlastne úplne bezmocná a keby niet jeho som ešte vo väčšom nebezpečí.

Tichými krokmi som podišla k nemu , potláčala som slzy a hriech a obmotala ruky okolo neho .

,,Prepáč ." šepla som . Nepovedal nič ani ma neobjal. Len nemo stál.

Odstúpila som. Vlastne to nepotrebujem vedieť ako odísť. Budem síce stratená a mohla by som využiť vlčiu podobu aby som utiekla cez lesy niekam preč.

,,Potrebujem mapy. " zadívala som sa mu do očí .

,,Chceš si pozrieť kam odídeš? " postával z jednej nohy na druhú.

,Skôr ako . Zoženieš mi ?" prosila som a on mi želanie s jemným úsmevom splnil. Odišiel z izby a ja som zbadala balkón, možno tak podobný ako má Ruben v dome. Otvorila som dvere a nadýchla som sa čerstvého vzduchu. Bola som spokojnejšia keď som nevidela naše lesy, z ktorých by ma strašili Declanove oči. Pach nového mesta bol očividný.

,, Hau ." ozval sa mužský hlasný smiech a z vedľajšieho balkóna na mňa civel ten potetovaný blondiak . Zdvihla som obočie .

,, Hau ?" spýtala som sa a premerala som si ho . Opieral sa o roh steny a pod okuliarmi na očiach mal úškrn. Nie veľmi priateľský.

,, Nemala by si sa radšej vrátiť domov ?" s palcom si potiahol okuliare z ktorých sa vynorili modré , nevýrazné oči .

,, Pôjdem len ma čaká dlhá cesta , tak si tu chvíľu oddýchnem ." moje obočie sa mračilo bez mojich pokynov.

,,V hoteli sa neod.." dvere od môjho balkóna sa zjavil Ruben a tvár mu stuhla keď zistil s kým sa rozprávam.

,,Vypadni idiot ! " Niekedy ma udivuje ako Ruben dokáže byť drzý a povedať čo sa mu zachce. Posunul ma dovnútra.

,,Ty by si mal ." počula som smiech blondiaka.

,,Ignoruj všetkých prosím Adah. " jemne sa usmial a podal mi mapy, ktoré držal v rukách. Sadli sme si na posteľ a otvorila som mapy a prezerala všetky lesy. Niekde boli nebezpečne úzke. Nebezpečenstvo , ktorému by som sa vystavila je riziko . Ruben naklonil hlavu na mňa.

,, Ty sa pozeráš na lesy ?" pozrel sa späť na mapu.

,, Asi sa ti zdalo. Pozerám sa sem . " ukázala som na prvú cestu , ktorú som mala pod prstom .

,,Čo chcel ten idiot ?" spýtal sa ma po chvíle ticha .

,, Že by som sa mala vrátiť domov či čo ." mykla som plecom . Rubena myklo ,zhabal mapy. Surovo ich pokrčil a hodil na koniec izby.

,,Čo robíš ?" pozrela som na jeho kamennú tvár.

,,Čo keď aj on po tebe nejak ide , nie si v bezpečí . V bezpečí budeš so mnou ! Nikam nepôjdeš bezo mňa ." uchopil mi ruku a prostredníkom ma pohladil.

,,Ak budem pri tebe budeš v nebezpečí a čím dlhšie tým horšie , pozri odídem a ty budeš mať život ako doteraz. " ubezpečovala som ho ale on to tak asi nechcel.