Stráž ma prosím

Bude to trochu bolieť

Ráno sme šli na lov a poriadne sa najedli. A na obed sme znova spokojne odfukovali. Takéto boli naše dni. Nudné.

,,Takže ." postavil sa Declan a všetci dali uši do pozoru.

,,Musíme začať pracovať na úkrytoch, musíme nájsť lepšie miesto .Budeme hrabať do zeme aby sme cez zimu nezamrzli. Rozdelíme si úkryty. Frey ty budeš určite s Eliom." pokojne povedal Frey, ktorá si vymenila s Eliom zaľúbený pohľad.

,,Wyatt a Caleb? Chcete mať každý zvlášť ?" spýtal sa ich.

,,No asi áno keď Wyatt nieje čica." pretočil s očami.

,, Adah bude so mnou, asi každému je jasné že je Omega." prešiel sa pomedzi nás.

,,Musím ?" vyslovila som potichu. Frey len potrásla hlavou na náznak áno.

,,My budeme do smrti sami ?" spýtal sa Wyatt. A všimla som si Calebov znechutený výraz.

,,To poriešime potom." odpovedal Declan.

,,Ak si Alfa mysli aj na druhých." Wyatt sa nenechal .

,,Nemaj strach. Adah poď ku mne." pozrel sa na miesto vedľa neho. Mám byť jeho Omega keď nie som naň naviazaná. Frey s Eliom na mňa povzbudivo pozreli.

,,S Frey ste pre nás dôležité a obzvlášť ty pre mňa. " jeho oči žiarili. Začalo sa mi páčiť ako mu na mne záleží. Ale stále som to nedala najavo.

,,Ideme na Juh !" rozkázal a jeho mohutné telo sa rozbehlo . Tak ako každý. Držal sa môjho kroku aby som bola vedľa neho. Odvtedy ako sme si našli vhodné miesto. Prezeráme či je okolie bezpečné.

,, Ideme nato !" povedal a každému ukázal kde má hrabať. Frey s Eliom kopali o dušu tak isto ako Wyatt. Hrabal dosť hlboko. Caleb si robil na čas. My sme mali miesto od nich trocha ďalej.

,,Adah, ľahni si, spravím to. "oblizol ma na hlave.

,,Si si istý ?" spýtala som sa ho.

,,Ver mi. " v očiach sa mu prebleskol láskavý úsmev. Začala som sa poddávať jeho starostlivosti. Prezerala som si jeho mohutné svaly, modré oči, ktoré boli sústredené. A predstavovala ako človeka až som pozabudla nad mestom. Nepatrne som sa dotrepala za Wyatom.

,,Kedy pôjdeme?" vyrušila som ho v hrabaní.

,,Na večer, pôjdeme na zábavu." uškrnul sa a kopal .

,,Ale Declana dnes musím uistiť že som v lese, pretože zistil že som nebola." môj hlas sa zlomil.

,,Zvláštne že nezúril, neboj mám plán, nikto nič nezistí." žmurkol a pokračoval. Ja som sa vrátila k Declanovi a pomohla mu hrabať. Neoponoval len sa starostlivo pozrel.

Všetko bolo pripravené, miesto sa mi páčilo aj to že úkryt vyzeral ako menšia izba .Moc som sa tešila na chvíľu kedy odídeme. Wyatt s Calebom ohlásili Declanovi že idú do lesa. Wyatt mi presne povedal čo mám spraviť a povedať. Vyčkala som pár minút ako odišli a odišla k Declanovi.

,,Idem sa na chvíľu túla, môžeš ma kľudne kontrolovať, budeš ma cítiť." takto mi to povedal Wyatt. Declan ma preskenoval.

,,Dávaj si pozor." privoňal si ma a potom zaliezol do úkrytu. Rýchlo som bežala za nimi, na miesto poblíž od úkrytov.

,,Vyšlo." usmial sa Caleb.

,,Bude to trochu bolieť ale ak chcete ísť na zábavu do mesta, nesmiete vydať ani jeden ston." povedal Wyatt a priblížil sa ku Calebovmu stehnu.

,,Musíš mlčať!" rozkázal mu a vytrhol mu kus srsti. Caleba hodilo do strany a potlačil kňučanie. Pokrčila som nosom. Predstavila som si bolesť.

,,Ak ju necháme poblíž, bude nás cítiť, ak by sme ju pripevnili ďalej, sme v kaši. Teraz ty Adah." priblížil sa ku mne. V rýchlosti mi vytrhol srsť a nechal pri strome. Skoro som si odkusla jazyk. Každý z nás sme toto museli prežiť aby sme sa dostali za šumiaci les. Tam už naše kroky patrili ľudským nohám. Nočné mesto sa mi zdalo krajšie než denné a tak som si to plne užívala až pokým Wyatt neprehovoril.

,,Musím vás upraviť ak chceme ísť na párty." vyškeril sa s pomedzi hrdzavého strniska. Chytil mi okraj trička pri krku a roztrhal.

,,Si normálny?!" vyhúkla som naňho.