Stráž ma prosím

nedokážem pri tebe kontrolovať

,,Pekne sa obleč a niečo ti ukážem. " zobral moju tvár medzi dlane a usmial sa.

,,Tak fajn. " pousmiala som sa a vystrelila z postele.

,,Počkám ťa dole." žmurkol ľavým okom a odišiel. Neviem čo to malo znamenať ale je to ako sen. Otvorila som skriňu a obzerala som si veci. Do oka mi padli leopardie obtiahnuté šaty s čiernym opaskom. A našla som zlaté náušnice v tvare krúžkov. Pripomínali mi Rubenove prstene , ktoré som rada obzerala. Vošla som do kúpeľne kde som si tvár umyla vodou a vlasy som si učesala. Vždy sa mi jemne zatočili to som mala po mame. Declan nám zakázal myslieť na našich rodičov , pretože vraj to prináša len smútok a nie budúcnosť. Neverím tomu. Leo dnes vravel že zo spomienok sa môže vytvoriť spomienkový optimizmus. Som rada čo mi Ruben dáva , jedlo , mäkkú posteľ , dokonca sa môžem učiť aj žiť. Neprekáža mi nič akurát to že som našla zvláštnu trblietavú tyčinku , dole v novinách som videla ako sa niektorým ženám lesknú pery. Skúsila som to aj ja , bolo to iné . Pekné . Šaty som si navliekla na seba aj nasadila náušnice a vytiahla čierne vysoké topánky. Vlasy som si prehodila do zadu a vyšla na chodbu , ktorá bola tak prázdna že moje topánky zanechávali riadne údery. Myslím že v týchto topánkach mi to celkom išlo . Ale pohľad som mala upretý len na ne až pokým som nezišla posledný dlhý schod a zdvihla hlavu. Rubenove ústa sa pri otvorili a hneď aj zavreli prebehol ma pohľadom a potom uhol.

,,Si krásna. " zaťal sánku. Mojím pohľadom som tiež skĺzla po jeho čiernej košeli z ktorej sa mu blýskala zlatá retiazka. Pobozkaj ho . Započula som hlas srdca.Ahh sklapni.

,,Ďakujem , môžeme ísť ?" spýtala som sa a on mi otvoril dvere , spoločne sme nastúpili do jeho auta v ktorom bolo celkom teplo.

Moje šaty mi odhalili celé moje stehná. Ruben chytil do ruky páku a pritom opäť tvrdo prehltol. Išli sme cez mesto až sme sa dostali na hlavnú cestu , ktorá sa tiahla. Cesta kde som túžila byť ako on kde mal krvavý spánok a ja som sa ho chcela opýtať čo sa mu stalo.

,,Videla som ťa tu." povedala som do ticha. Schytala som jeden šokovaný výraz.

,,Mal si krv na spánku , prečo ?" myslím že si spomenul pretože volant pevne stisol až mu obelali hánky.

,,Bol som opitý ." táto jeho odpoveď mi nestačila tak ako moje odpovede.

,,Tu na hlavnej ceste si ma videla a myslíš žeby som si takú krásnu tvár nepamätal ?"

,,Nie nevidel si ma , bola som sa prejsť v lese." zaklamala som .

,,V noci Adah?" stále sa na mňa nepozrel.

,,Nechcela som byť pri Declanovi." oprela som si hlavu o sedačku .

,,Neviem čo je ten chlap zač ale už sa na teba ani nepozrie. A sme tu." jeho slová ma zahriali pri srdci. Spoločne vkročili do tehelnej pivnici, bolo tam chladnejšie tak nám mladí pán podal hnedé deky a povedal. ,, Zavediem vás." správal sa vznešene. Ruben tak pôsobil preto ľudia okolo neho mali rešpekt.

,,Nech sa páči." otvoril dvere a my sme vstúpili do tehlovej miestnosti so zapálenými sviečkami s pohodlnou sedačkou a na stole ležalo hrozno , syr a víno. Ale nehovoriac o presklenenej stene , ktorá mala výhľad na les. Na sekundu ma striaslo. Odtiaľto les pôsobí nebezpečne .

,, V poriadku ?" chytil ma za pás a šepol mi poza krku.

,,Jasné. „ otočila som sa naňho s úsmevom. Boli sme tu len my dvaja.

,,Ak by si bola hladná smädná , bolo by ti zima , všetko mi hovor." venoval mi nežný úsmev a sadol si na pohovku. Do rúk chytil fľašu so starým korkom, ktorý dal preč. Radšej som svoj pohľad nechala upretý na ňom než na les a nerozmýšľala nad ostatnými. Do nosa mi udierala vlhkosť tehál a kvalitné víno. Prisadla som si k nemu na úžasne hladkú bielu srsť na pohovke, ktorá šteklila moju pokožku. Sledovala som víno , ktoré tancovalo v pohároch potom čo nám ho rozlial.

,, Tak ." povedal a jemne cinkol jeho pohár o môj.

,, Dám si len jeden aby som mohol šoférovať ." priložil pery na sklo a víno mu zalialo ústa. Sánka sa od trpkosti napla aj mne.

Bola to príjemnejšia tekutina ako vtedy na párty.

,,Adah , viem že toto vyzerá celé inak ako to myslím. Dáme si víno , prídeme domov a tam si užijeme. Ono to tak nie je. Ja to nechcem , nechcel som sa ťa ani dotknúť." hlas sa mu stíšil a zadíval sa na les. Nechápem o čom rozpráva , nepáčilo sa mu to? To len mne asi. Nevedela som čo mám povedať, bola som zmätená už aj z neho.

,,Bol by som radšej keby mi naozaj o sebe povieš. Viem že ťa ešte pobozkám pretože sa nedokážem pri tebe kontrolovať a preto chcem o tebe vedieť. Už nechcem bozkávať niekoho koho nepoznám.." nevedela som potlačiť môj malý úškrn a to ako ma potešilo že ma ešte pobozká.