Stráž ma prosím

Ahh zatvor oči

Strávila som tri hodiny sedením a počúvaním Lea . Dozvedela som sa toľko informácií o svete že už moja hlava nevládze rozmýšlať. Toľko informácii človek musí vedieť . Neviem či to zvládnem no ale ak chcem žiť v meste je normálne že to bude pre mňa ťažšie . Trepala som sa hore schodmi a za mnou sa ozývali Rubenove kroky .

,,Vyzeráš byť vyčerpaná a to boli len tri hodiny . " prstom šťuchol do môjho boku .

,,Hej ale toľko vecí čo som sa dozvedela tak , som šťastná ." otočila som sa naňho .

,,Prečo sa usmievaš ?" všimla som si jeho malý úsmevík , ktorý mu lietal na tvári .

,,Videl som ako si počúvala ani si si nevšimla že som sa na teba pozrel .„" ah tak jeho tvár začala žiariť ale možno len v mojej hlave je to tak .

,, Som aj celkom spotený takže idem do sprchy , potom je obed ale ak chceš poviem Bell nech ti ho donesie do izby ." môj pohľad teraz nevyzeral asi najpríjemnejšie ale pravdou je že sa mi nechcelo ísť do kuchyne .

,,Dobre ." prikývla som . Je pravda že som jeho pach cítila viac ale vôbec mi to neprekáža. Priklonila som sa k nemu a vsiakla jeho vôňu . Ktorá vôbec.

,,Čo to robíš ?! Veď smrdím ." odtiahol sa.

,,Nie." povedala som vážne a premerala som si ho . On sa opäť na mne smial ale prestal hneď keď sme sa zadívali do očí. Jeho oči ako noc s hmlou lesa a žiarivými hviezdami . Povzdychol si a odišiel . Sledovala som jeho ľahkú chôdzu a stehná . A potom som zmizla aj ja z chodby . Musela som si ľahnúť pretože moje oči klipkali nedokázala som ani žmúriť . Moje viečka padli do hlbokej tmy.

Vyrušil ma zvuk dverí v ktorých som čakala Izabel. Stál tam Ruben a v rukách držal tácku s jedlom , ktoré položil na stôl pri stene .

,,Jedlo som ti doniesol radšej ja ." podišiel k vysokým dverám , ktoré zavrel.

,,Nemusel si ." snažila som sa trocha prebrať pretože moja tvár vyzerala celkom omámene.

,,Prepáč , chcela si si pospať ? " sadol si na kraj postele a prezeral si ma .

,, Ahm neviem . " momentálne som bola hrozne smädná , postavila som sa z postele , zem bola chladnejšia tak som podskočila zobrala do ruky pohár a za pár sekúnd bola voda fuč.

Na tanieri bolo mäso , moje inštinkty som neovládla a pustila som sa do toho . Bolo to neuveriteľné dobré až som sa pozabudla že Ruben ma pozoruje .

,,Hladoška. " v ústach som začala mäso pomalšie prežúvať a pozrela som sa naňho .

,,Také dobré mäso ." privrela som oči . Chýbalo mi to .

,,Ale aj hrozno by som si ešte dala ." v druhom o trocha menšom pohári bol odštavený pomaranč . Bolo to osviežujúce .

,,Prinesiem ." z izby vystrelil . Nechápem prečo sa tak o mňa stará , mala som toho plný krk od Declana. V izbe bol za dve minúty a v ruke držal biele hrozno a prikázal mi .

,,Zavri oči ." položila som viečka na spodné mihalnice.

,,Neotváraj ich ." jeho hlas sa stíšil . Bolo to príjemné . Ba dokonca šokujúce. Pretože na perách som pocítila jeho prst , ktorým mi prešiel po celej spodnej pere a jemne mi ústa pootvoril. A vložil hrozno . Mala som chuť sa usmiať ale to nebolo ako doteraz , moje brucho ma šteklilo tak silno ako keby mi doň vlietli všetky motýle. Srdce mi silnejšie udieralo . Kusla som do šťavnatého hrozna , tá výrazná chuť. Keď som prehltla , chcela som viac . Otvorila som oči , ktoré sa stretli s Rubenovými . Leskly sa ako tiché jazero . A môj silný rytmus srdca neprestával . Z jeho tváre sa nedalo nič čítať . Čo som mohla robiť ? Drsne ma pritiahol za boky a jeho pery ma obrali o život .Rozmaznával moje pery sladkými bozkami. Môjho tela sa dotkla túžba po ňom .

Pritiahla som si ho za krk čo najbližšie . Strácala som seba . Strácala som dych . Strácala som moje naozajstné bozky. Prišla túžba. Jeho mäkké pery nechceli opustiť tie moje . Vnímala som jeho teplo a vôňu , bolo to ako to prečo som sem do mesta prišla. Pomaly ma oprel o matrac postele. Jeho blízkosť a telo bolo celé nalepené na mne. Nevedela som sa jeho blízkosti nabažiť. Jeho svaly , ktoré sa napínali. Rukou mi prešiel po kolene a posúval vyššie a vyššie.

,,Ahh .." nenásytne mi povzdychol na krk . Kde mi doprial krátky bozk. Ten povzdych pre mňa znamenal tak veľa. Jeho teplý dych som pocítila na brade a zahľadel sa mi do očí.

,,Adah .." vyslovil to tak previnilo že som ho musela objať. On sám sa odo mňa vytrhol. Až ma to zabolelo pri srdci. Ustúpil odo mňa asi meter . Jeho čierne vlasy mal do každej strany.

,,Povedal som že sa ťa nedotknem ." rukami si prešiel po tvári. Prstene mal opäť na prstoch. Až teraz keď pri mne nebol som si uvedomila ako som ho ohrozila a ako sa bojím Declana.

,,Aj ja som si povedala že sa nebojím ale bojím." nohy som si pritiahla k sebe a položila hlavu . Pocítila som jeho ruku na mojej lopatke . Rukami si ma pritiahol k sebe a ja som si spokojne mohla oprieť hlavu o jeho hruď.

,,Prepáč mi to ." šepol a dal mi pusu do vlasov. Cítila som ako keby mi každú noc pred spaním dával také bozky. Ako keby to má byť.

,,Nestane sa ti nič." pohladil mi vlasy.