Stráž ma prosím

Nato sú vážne veci

Ráno mi udrela do nosa mužská voňavka z ktorej ma začala bolieť hlava. Zakašľala som a po otvorení mojich očí som v kúpelke zahliadla Damira ako pokladal voňavku. Nasiakla to celá chatka. Mala som tak sucho v ústach že som zhabala fľašu vedľa mňa a napila sa dúšok vody. Dúfam že to nie je otrávené. To už by bol môj naozajstný koniec. Pritom si ma Damir všimol a podišiel ku mne. Prezrel si môj chrbát ako doktor.

,, Takže tu máš moje tričko a toto sú Amy legíny." hodil na mňa veci.

,, kľudne sa prezleč. Budem kúpeľni ." otočil sa a ja som cez seba hodila čisté veci a nazrela von oknom . Kde stáli vysoké a husté stromy. V kútiku duše som vedela že sa sem ešte raz vrátim . No nie na dlho.

,, Pohni s tým zadkom , ideme sa na jesť." mykol hlavou k dverám , ktoré otvoril a mňa ovial chlad lesa. No neprekážalo mi to . Bola som zvyknutá. Po vonku sa túlali mláďatá aj starí prašiví vlci , ktorý tvorili skupinky. Obidvaja sme držali rovnakí krok a potom vyskočil do vzduchu a počkal na mňa. Nemenila som sa rada ale dnes musím. Budem silnejšia.

,,Ahojte ." pozdravila nás čiernovláska zo včera, ktorá mala čisto sivú srsť bez žiadnej inej farby. V našej bývalej smečke sme takú srsť nemali.

,,Čaues Amy bola si už jesť?" takže to ona je Amy.

,,Hej," oblizla si ňufák. ,, Už sa teším na obed. " rozbehla sa preč . Cez obed príde Declan, som zvedavá čo vymyslí teraz. A ako zareaguje na Caleba.

Náš lov prebehol rýchlo a bez slov. Obidvaja sme mlčali , ja som mu nemala čo povedať pretože mi dotrhal chrbát a uniesol ma. Nebol pre mňa človek, pri ktorom chcem byť v tejto svorke myslím že Declan nebude tiež nadšený, keď sa tu zjaví. Bolo naozaj zaujímavé vidieť toľko vlkov po kope. Vrátili sme sa do teplého poludnia a kráčali sme popri ostatných ako vlci. Obidvaja čierni ako noc. Tá podobnosť mi mierne prekážala. Aj to že stále musím chodiť s ním. Ako ľudia sme sa zjavili asi pred najväčšou chatou z ktorej bolo počuť hluk a smiech. Doslova viac ľudí.

,,To je chata kde sa chodia zabávať, pre mňa je nepotrebná táto chata. " zadíval sa na strechu.

,,Ale keďže môj otec si život veľmi užíva je tu non stop . Môžeš si zahrať karty a počkáme tu na vašu svorku. " jednou nohou vstúpil na prah a druhou si upravil blond vlasy. Nebol to len hluk ale aj slabá hudba. Všade karty , niekde jedlo a voda. Na ľavej pohodlná pohovka kde sedela Amy a pri nej malé dievčatko s podobným úsmevom a tvárou ako ona. Špicatý nos a tenšie obočie nad veľkými očami.

,,Ahojj." rozbehla sa a vyskočila na Damira.

,,Ahoj muška." prvý krát som videla na jeho tvári pokojný úsmev. Nebol to žiadny arogantný alebo nevďačník. Idiot ako ho nazval Ruben. Moje viečka trocha sklesli.

,,A to je kto ?" zadívala sa na mňa poza jeho ramena.

,,Prišla na návštevu z inej svorky , vieš ?"usmial sa.

,,Aha" pokývala hlavou a zliezla. Usadila som sa pri nich keď si oprel hlavu. Mlčala som a dúfala že toto všetko sa skončí. Naučila som sa jedno , nečakaj na zosilnenie odvahy pretože aj tú trošku, ktorú v sebe máš je silná. Odhrnula som si vlasy z tváre a pomyslela na chutné hrozno u Rubena doma. To bezpečie , ktoré som mala pri mojich rodičoch som mala aj pri Rubenovi. Jeho krásna tvár, šarmantné gestá. Musím sa k nemu dostať , musím ho nájsť v tú noc keď bol sám , keď som bola sama ja . Nebolo to len tak. On bude možno môj nový život a nevykašle sa na mňa ako Damir povedal. Damirovi a ani tuto jednému z nich sa veriť nedá. Opäť som sama. Amy sa na mňa zapozerala, keď som si to všimla venovala som jej nechápavý pohľad. Ona odvrátila zrak a venovala sa malej. Damir pokojne oddychoval a nevadil mu hluk okolo. Mne to celkom prekážalo a radšej by som bola vonku a nie tu.

,,Tatkovi sa roky už blížia a o pár rokov tu budeš ty tak si zvykaj." ozvala sa Amy , ktorá dohovárala Damirovi. Sršala z nej aká si múdrosť a disciplína. U káždého z tejto svorky ale u nej bez pochybne.

,,Alfa?" pridala som sa. A myslím že som stíšila hlas pretože to zo mňa vyletelo skôr než som chcela. Amy prikývla a zapravila malej nohavice.

,, Som zvedavá čo spravíte s Declanom , je nezastaviteľný. " prekrížila som si ruky a pomyslela nad Declanovými plánmi. Damir sa opäť nechutne zasmial a oplzlo si ma prebehol očami.

,,Prečo sa smeješ na vážnych veciach ?" začudovala som sa tejto jeho sprostej vlastnosti.

,,Nato sú vážne veci." preglgol. Stále vyzerá ako by mu niečo sedelo na nose.

,,Si trápny fakt." pretočila očami Amy.

,,Smial by si sa aj na tom keby nemáš rodičov?Ktorých ti zabili skoro pred vlastnými očami ? " čo on vie o vážnych situáciach. Slzy som mala v očiach a Amy sa trocha zľakla možno aj z môjho zvýšeného hlasu.

,,Keby nás neprinúnia aby sme sa skryli možno by sme im pomohli. " Mohli tu byť s nami , mohli sme byť spolu a ja by som mohla byť v meste. Boli sme voľná svorka. Skoro voľná.

,, Nepomohli , zato si môžu sami a buď rada že vôbec máš ešte šancu tu byť a prežiť , vieš silnejší vyhrávajú. " v rukách zvieral sedačku a po krku sa mu objavili žily.

,, Ako sa opovažuješ , nič o tom nevieš." zamračila som sa. On sa uškrnul a oprel sa znova.

,,Prosím nechajte to tak. " upokojovala nás Amy a malú odviedla preč. Lebo my dvaja sme boli ako kameň a kosa.

,,Dávaj pozor na tvoj chrbátik. Neublíž si ." osoplil sa . Oh taký odporný. Na mojej tvári sa zjavil kyselý výraz.

,, Ak sa k vám pridám ja a oni nie , prežijem ?" niečo dobré napadlo aj keď Declan nebude chcieť ja chcem byť s Rubenom viem že to znie sebecky ale budem veriť že nebude sprostý.

,,Nie , zomrieš so svojou svorkou . Tak sa to patrí. Mala si byť mŕtva dávno." tieto ich pravidlá a čo sa patrí nepatrí.

,,Vieš čo sa patrí ? Aby sme mali výchovu no aby sme si každý mohli vybrať čo chceme." to sa patrí.

,,Nebudem mŕtva pokiaľ sa všetci vlci nespamätajú ." stála som nad ním a on stále sedel.

,,To ty by si sa mala spamätať. " kopol do mňa.

Vbehlo do mňa niečo čo som nedokázala ovládať. Moje telo ho zavalilo a s päsťou som mu dávala do tváre pokiaľ ma on neprehodil na sedačku a nezačal škrtiť. Tento krát nie lano ale ruky. Privrela som viečka a napla krk , pretože vtedy to vydržím skorej a môžem ho kopnúť. Bol silný a nezastavoval. Už som nevládala mať napnutý krk. Mala som veľmi málo kyslíku a tupú bolesť v krku. Čakala som na chvíľu keď pocítim že už zomieram.

,, Nepridal sa Alfa , zomreli všetci." naposledy som otvorila viečka a uvedomila si čo povedal . Neboli to ľudia alebo poľovníci .

,, Tak ako môj otec zabil tvojho, ja zabijem teba." Moje telo prestalo byť napnuté a v sekunde ako sa mi telo uvoľnilo.