,,Keď je mama preč musím sem chodiť ja , kľudne si popozeraj veci ." hej dobre tak som sa začala túlať medzi oblečením a prezerala som si kvietkované šaty v modrej farbe. Niekedy to tu bolo zoradené podľa farby alebo látky aj podľa vzorov. Na konci som skončila pri mohutných šatách rôznych farbách a trblietok . Vždy som sa musela tých trblietok dotknúť. Bavilo ma to ale už som sa nudila tak som podišla k Rubenovi, ktorý sa stále hrabal v papieroch. Sadla som si vedľa na stoličku a pozorovala ho . On si to skoro ani nevšimol ale potom sa na mňa usmial . Bola som konečne šťastná že sa na mňa nemračí.
,,Mám radšej keď sa na mňa usmievaš než mračíš." položil papiere a zahľadel sa na mňa.
,, Mám nápad ." viedol ma po schodoch na poschodie kde všetko bolo biele a na stoličke bol položený fotoaparát.
,,Postav sa tam ." položil ho na stoličku.
,,Raz keď odídeš , chcem mať s tebou fotku." pristúpil ku mne a usmial sa na mňa v tom blesk osvetlil miestnosť.
,,Ešte raz „ nastavil fotoaparát . On ma pošteklil a blesk cvakol dva krát.
,,Teraz sama." zobral ho do rúk a cvakal. Ja som len stála sem tam som sa usmiala pretože robil divné grimasy.
,,Už nechcem ." ustúpila som a on odložil fotoaparát.
,,Mia mi povedala že si žiarlil." ako sme kráčali dolu jeho telo stuhlo. Bol ticho a oprel sa o pult.
,,Aj mi povieš niečo?" zamračila som sa a prekrížila som ruky na prsiach. Len chabo povzdychol .
,,Vieš ja som ... si myslel že bude super mať doma dievča ako si ty no netušil som že .. "znova mlčal . Pristúpila som k nemu a mračila sa ešte viac.
,,Že ?"
,, Že ma tak budeš priťahovať , neviem si odpustiť to že ťa nepobozkám a dnes si bola tak nádherná ." pozrel mi po dlhej dobe do očí. Dotkol sa mojich prstov a potom ruku chcel stiahnuť ale chytila som mu ju a pevne držala. Silno sa nadýchol .
,, Vždy som si zobrala čo chcem." cekla som ale on ma pobozkal potom ma položil na pult jeho bozky boli také túžobné.
,, Ja chcem toto." zamrmlal mi pomedzi bozky a prsty mal zaryté v mojich stehnách . Pritiahla som sa viac k nemu a on ma pohladil po zadku, priťahoval si ma za pás aj keď už nebolo miesto. Oberal ma o dych ale dával mi nový . Nie je sám pretože ma priťahuje rovanko ako ja jeho. Perami ma dokázal tak maznať že som vydala zo seba neovládateľné
,,Mmmm." medzi tým sa usmial ale pokračoval ešte nenasýtenejšie. Ruky mu blúdili po mojom tele. Pohladil mi krk a jeho brušká prstov ťahal cez moje prsia. Bola som už neovládateľná. Mohol ma ovládať len on. Odtiahol sa a moje oči si všimli jeho červenkasté pery.
,, Neviem prestať . Nedokážem ťa necítiť." jeho oči zosmutneli tak som mu venovala krátku pusu .
,, Tak ma nepúšťaj." povedala som to preto pretože som ho chcela aj ja pri sebe. Tuho ma objal a nadýchol sa mojich vlasov. Cítila som sa tak v bezpečí keď ma držal. Nechcela som ho pustiť a predstava že raz pri mne nebude ma zamrazila.
,,Poďme odtiaľto." držal ma za boky a pomaly ma zosunul dole. Venoval mi ešte bozk na čelo a mohli sme vyraziť. V tom nás zastavil zvoniaci telefón, ktorý zdvihol.
,,Prosím Bell." zadíval sa do zeme a vyberal kľúče od predajne.
,, Je tu nejaký týpek a hľada rýchlo tú Adah."oh nie myslím že som zbadala hmlu pred očami.
,, Ako sa volá ?" povedala som Rubenovi , ktorý sa opýtal za mňa .Musela som zistiť či to je Declan ale pravdepodobnosť bola nadmerne istá.
,,Wyatt." povedal a mne sa totálne uľavilo aspoň trocha.
,,Ideme za nim ." potiahol ma za ruku no neviem či to bol dobrý nápad.
KAMU SEDANG MEMBACA
Stráž ma prosím
Fiksi Remaja🖤 ,,A keď nie? Kde ťa mám hľadať?" priblížil sa ku mne a dotkol sa mojej ruky. Mal ju chladnú, oproti mojej, ktorá priam horela. Po tragickej smrti všetkých rodičov, ukryli posledných potomkov pred streľbou v lese . Najstarší Declan chce získať s...