Ublížili ti

79 4 0
                                    


Wyatt mi poriadne vynadal a po ceste sme stretli Declana , ktorý nás pohnal domov . Domovom to neviem nazvať , nemám domov . Mám len Declana , ktorý ma stráži a myslí si že raz ma získa . Dokážem byť jeho priateľ no nie jeho omega . 

,,Ideš do vnútra Adah?" jednu bielu mohutnú labu mal pri vchode . 

,,Nie zostanem tu chvíľu . " popravde nechcela som dlho zaspávať pri ňom , pretože v hlave som mala Rubena a to ako ťažko sa mi premieňalo s alkoholom . Ľahla som si na chrbát a pod čiernou srsťou som cítila chlad zeme , dokonca so vedela splynúť s tmou a v nočnej hmle sa zjavila Rubenova usmiata tvár . Jeden človek z mesta , ktorý by ma k sebe prichýlil a môj šťastný život je na svete ? Mala som pocit že som vycerila tesáky . Svieža vôňa kôry ma dokázala upokojiť tak aby sa mi zatvárali oči , pobrala som sa do brloha a ľahla vedľa Declana . Celé hodiny som premýšľala nad ponukou , ktorú mu navrhol a nad ránom som sa pomaly vykradla preč no Declanovi nič neušlo . 

,, Kam ideš ? Cítim ak niesi pri mne . " hypnotizoval ma modrými očami .Myslím že som na chvíľu zamrzla . 

,,Potrebujem sa napiť ." sucho som preglgla . 

,,Mám ísť s tebou ?" Nie len to nie. 

,,Nie zvládnem to ." Jeho oči mi verili , tak som sa pobrala skoro som sa rozbehla a aj sa stalo , Moje laby utekali o život . Presne tak o život . Nový život. Dostala som sa na začiatok mesta , pomaly svitalo a premenila som sa na človeka . Tak ma vždy mal Ruben vidieť . Podišla som k mohutnej bránke a rozmýšľala čo spraviť . Mykala som s klúčkou ale nešlo to . Zbadala som skrinku vľavo , stláčala som vyčnievajúce gombíky z ktorých sa ozval hlas . 

,,Idéém ." asi Ruben ? O chvíľu sa otvorila bránka a v nich stál v šedých nohaviciach a telo mal nahé . Až ma striaslo . Takto ľudia vyzerajú po spánku ? 

,,Ublížili ti ? Alebo si si to rozmyslela ? " Jeho oči boli trocha ospalé ale po vyslovení ublížili ti sa zamerali priamo do tých mojich . 

,,Zatiaľ nie ale bojím sa . No nechcem tam byť s nimi ." obzrela som si moje stehná  .

,,Prosím povedz mi to a poď ďalej ." pridržal bránku a ocitla som sa za hrubými múrmi a predo mnou stál asi trojitý dom . 


Prepáčte táto kapitola mi zmizla neviem prečo , tak som ju musela písať znova :(( Moc ma to mrzí ale už to ide do normálu . Pocity kľudne píšte . :)) Mám vás radaaa.  


Stráž ma prosímDonde viven las historias. Descúbrelo ahora