Afraid II Z.M. (UKONČENÉ)

XX. "Susannah."

Bozky som mu začala oplácať podobnou intenzitou. Po chvíli som zacítila ako sa jeho dlhé chladné prsty dotýkajú mojej pokožky na chrbte. Vedela som kam to vedie, i kde to skončí, no ja som nič neurobila, nemohla som. Cítila som sa väznená vlastným telom. Jeho pery sa presunuli k môjmu krku, do ktorého potichu šepol: „Od dnes budeš len moja? Áno?“

„Áno.“

„Áno, čo?“

„Áno, Pane.“ Zachrapčala som s privretými očami. Moje telo po tom túžilo. Túžilo po jeho dotykoch, no môj rozum nie. Nebolo to správne. Nebolo ani správne si ho pustiť takto k telu. „Už ma nikdy neopustíš.“ Hryzol mi jemne do krku, „Nebudeš sa skrývať pred proroctvom. Budeš len a len moja.“ Po tejto vete bol môj trup oslobodený od trička, ktoré pretrhol vo dvoje. S podprsenkou bol o niečo opatrnejší. Asi zbadal ten strach v mojich očiach. Naklonil sa k môjmu uchu pričom v rukách držal moje prsia. „Neublížim ti, láska.“ Vsunul mi naň bozk. Moje ruky samé od seba vystrelili k jeho tričku, ktoré som mu dala dolu. „Ako moc ma chceš Ayden?“

„Moc.“ Vyhŕkla som bez toho, aby som sa mohla ovládať. Uškrnul sa. Sklonil hlavu k môjmu obnaženému hrudníku kam začal dávať bozky. Jeho jazyk zablúdil až k mojej bradavke, ktorú nežne láskal. Z mojich úst sa začali drať hlasné vzdychy. „Chceš ma už cítiť v sebe, drahá?“ Kývla som neschopná slov. „Budeš musieť pre to niečo urobiť.“ Zasmial sa. Prevalila som ho pod seba. Rukou som začala hladiť jeho rozkrok cez nohavice. „Niečo takéto?“

„Nechce sa mi veriť, že si panna.“ Vydýchol slasťou. „A mne, že to robím.“ Zasmiala som sa. Vzala som do ruky opasok a oslobodila od neho jeho boky. Zbavila som jeho tela nohavíc i boxeriek naraz. Cítila som sa akoby ma niekto ovládal. Nechcela som to. Moje telo ma absolútne neposlúchalo... „No tak drahá. Už to urob.“ Chrapčal nedočkavosťou. Sklonila som hlavu k jeho rozkroku pričom som si zahryzla do pery. „Áno, Pane.“ Šepla som. Sklonila som hlavu a vzala jeho penis do úst. Jazykom som prechádzala po jeho žaludi. Zodvihla som k nemu zrak, aby som sa uistila či to robím dobre. Jeho vzdychy hovorili za všetko. To bol aj dôvod prečo som pridala na tempe. Po chvíli ma jeho výkrik usvedčil v tom, že každú chvíľu vyvrcholí. Skutočne sa tak stalo. V mojich ústach som pocítila teplú tekutinu. Mala som v pláne to vypľuť, no on vzal moju tvár do ruky a stisol mi obe líca. „Prehltni to.“ Pokrútila som hlavou. „Prehltni to!“ vykríkol. Privrela som oči a nechala jeho sperma skĺznuť mojim krkom. „Dobré dievčatko.“ Pobozkal ma. „Konečne budeš moja.“ Zavzdychal mi do pier. „Prosím.“ Hlesla som. Sama neviem o čo prosím, no sex to v žiadnom prípade nebude. Prevalil ma pod seba neprerušujúc naše bozky. „Budem nežný láska. Chcem, aby si na túto chvíľu dlho spomínala.“ Kývla som. Vydvihol mi ruky nad hlavu, kde si so mnou preplietol prsty. „Keby to bolelo, povedz.“  Kývla som. Cítila som ako do mňa pomaly vniká. Jeho tvár bola sťa kameň. Žiadna emócia. Zavrela som oči a stisla pevne viečka k sebe. Začínala som v podbrušku cítiť menší tlak, ktorý sa zmenil na bolesť. „To prejde miláčik.“ Pobozkal ma. Snažila som sa tú bolesť prežiť. Musela som len vydržať, čo po chvíli prinieslo svoj osoh. Bolesť bola zmenená v slasť. Stihla som jeho ruky a začala nahlas vzdychať. „M-moje meno láska.“

„Zayn.“ Zavzdychala som mu do pier. „Hlasnejšie! Chcem, aby celý kraj vedel, kto ti prináša toľké uspokojenie.“

„Zayn!“ zaziapala som z plných pľúc. Pocítila som, že začal prirážať o niečo silnejšie. Miestnosť bola zaplnená našimi hlasnými vzdychmi. „Z-Zayn, ja už...“

„Ešte chvíľku láska.“ Privrela som oči snažiac sa vydržať. Pomaly som v duchu rátala do desať. „Teraz!“ vykríkol. Cítila som jeho posledný príraz predtým než moje podbruško polialo teplo. „Milujem ťa.“ Oprel jeho spotené čelo o to moje. „Aj ja teba.“ Hlesla som. Ľahol si vedľa mňa a prikryl nás perinou. Privinul si ma k telu šepkajúc mi krásne slová, ktoré ma napokon dostali do ríše snov...