Afraid II Z.M. (UKONČENÉ)

XVIII. "Talar."

Hodnú chvíľu sme obaja stáli zaskočení ohňom, ktorý akoby vyšiel z mojej dlane. Našťastie nebol veľký. Preto som vzala vázu s vodou a jej obsah vyliala na oheň. Napätie, ktoré medzi nami bolo niekam zmizlo. V našich myšlienkach sme si stále prehrávali dej, ktorý privolal oheň. „Ako si to urobila?“ Zodvihla som k nemu hlavu. Stál priamo predo mnou a so zvedavosťou mi hľadel do očí. „J- ja neviem.“

„Nikdy sa ti nič podobné nestalo?“ Pokrútila som hlavou. „Prečo... ten oheň?“

„Prichádza čas kedy dospeješ v jedného z nás.“

„Z nás?“ Prikývol, „Čo tým myslíš?“ Chytil ma za ruku a pritiahol k posteli. Obaja sme sa posadili. Vystrašene som hľadela na Harryho. Veľmi ma zaujímalo, čo povie. „Ehm... tvoja mama a otec... proste sú trochu iní. Tvoja matka je Ikar. To si myslím, že nie je žiadne prekvapenie, ale tvoj otec je... on je jeden z nás. Z Talarov. A vždy, keď dieťa vyspeje, v takýchto prípadoch sa ukáže kým je.“

„Takže ešte nie je stopercentne isté, že som Ikar? Môžem byť aj Talar?“ Pokynul hlavou. „Čo je Jack?“

„Jack je Ikar, no bojuje za stranu Talarov, nakoľko je aj jedným z nich.“ Na chvíľku zavládlo ticho. Obaja sme mlčali, no skutočne len chvíľku. Harry znovu prehovoril. „Chceš niečo vidieť?“

„Čo?“

„Uvidíš. Tak ideš?“ Vstal a ponúkol mi svoju dlaň. „Nebol si ešte pred chvíľkou naštvaný?“

„Prepáč mi to. Bol som idiot. Tak ideš?“ Mykla som ramenami. Nejako som stále premýšľala nad tým ohňom. Ako sa mohol len tak z ničoho nič objaviť? Skutočnosť, že sa mi to ešte nikdy nestalo tejto situácií moc nepomáhala. „Všimnú si, že som odišla preč. Bolo by z toho haló.“

„Ničoho sa neboj. Tak poď. Uvidíš ako je možné, že sa z ničoho nič objavujem u teba v izbe.“ Vytiahol ma na nohy. „Pevne sa ma chyť.“ Vzal moje dlane a obmotal si ich okolo pásu. Hlavu som si položila na jeho hruď. „Zavri oči maličká.“ Zašepkal mi. Poslúchla som. V tej chvíli som zacítila vietor narážajúci do môjho chrbta. Jeho chlad ma prinútil sa pritisnúť k Harryho teplému telu pevnejšie. Na chvíľku som otvorila oči. Všetko okolo nás bolo rozmazané. Netuším prečo, no vykríkla som a tvár zaborila do jeho hrude. „Hovoril som ti zavri oči.“ Smial sa. Jeho smiech ma donútil sa usmiať. Mal krásny smiech. „Už sme tu.“ Prehovoril, keď vietor ustal. Najprv som otvorila jedno oko. Keď som zistila, že svet naokolo už nie je rozmazaný, otvorila som aj druhé. „Ako si to urobil?!“

„To je tajomstvo.“ Žmurkol na mňa. Spomenula som si na slová Kate o vampíroch. Tí bývajú často rýchli. „Si vampír?“ Vybuchol v smiech. Možno som hlúpa, no nechápem, čo je na tom také smiešne. „Nie. Nie som vampír.“ Upokojil ma. „Tak v tom prípade mi povedz kde to sme!“

„Poď a uvidíš.“ Vzal ma za ruku a ťahal k jaskyni, ktorú bolo vidno len vďaka pochodniam. Vyzeralo to dosť desivo, no v Harryho prítomnosti som nemala dôvod na strach. „V tejto jaskyni sú rodokmene každej rodiny. Ako Talarov tak aj Ikarov. Ku každému menu je napísaný aj jeho rod. Každý ho má, až na teba.“

„A... čo sa predpokladá? Talar alebo Ikar?“

„Asi Ikar. Je ním aj tvoj brat.“

„A ako sa to dá zistiť?“ Potiahol ma k obrázku, čo bol nakreslený na stene jaskyne. „Vidíš toho človeka stojaceho naproti vlkovi?“ Prikývla som. „Je to vidina, ktorú majú ľudia ako ty. Myslím miešancov.  V sne človeka začne prenasledovať vlk. Buď čierny alebo biely. Podľa farby vlka uhádneš kým v skutočnosti si.“ Začalo mi to dávať zmysel. Konkrétne, ten sen s vlkom. Preto sa mi stále zjavuje. Je to vidina. „Snívalo sa ti o ňom?“ Prikývla som. „Bolo to akoby sa chcel dostať do mňa. Asi to znie zvláštne, čo?“

„Práveže nie. Je to dobré.“ Pohladil ma po ramene s prívetivým úsmevom na perách. „Akej je farby?“

„Čierny. Vyzeral desivo. Čo to znamená?“ Zmeravel. Hľadel na mňa akoby videl smrť, ba dokonca niečo horšie než to. Odstúpil o dva kroky vzad. Začal si ma premeriavať. „Tým sa vysvetľuje ten oheň. Vstúpil v tom sne do teba?“

„Nie. Harry, čo to znamená?“

„Preboha Aya.“ Odignoroval moju otázku. Ruku si vplietol do vlasov a začal sa prechádzať sem a tam po jaskyni. „Odpovedz mi!“ skríkla som. Nemám rada, keď niekto veci odďaľuje. Je lepšie, keď pôjde hneď k veci. „Čo presne ten vlk robil?“

„Ehm... chcel do mňa vojsť? Raz alebo dvakrát ma pohrýzol.“

„Aya počúvaj!“ prišiel ku mne. Vzal moje dlane do jeho veľkých pričom mi pozrel hlboko do očí, „Nedovoľ tomu vlkovi do teba vojsť. Musím ísť za tvojimi rodičmi. Oni jediní nám pomôžu.“ Došlo mi to! Preto ten strach v jeho očiach a to celé. „Ublíži mi? Za to kým som?“

„N-nie! Prečo by mal?“ nervózne sa zasmial. Pokrútila som hlavou a rozdelila naše dlane. Všetko mi došlo. Nebola som žiaden Ikar! „Lebo som Talar Harry! Zayn ich nenávidí zo všetkého najviac!“

„Nenechaj toho vlka, aby do teba vstúpil. Aya, to s vlkom, nie je to len sen. Stačí už len to, že ťa pohrýzol.“

„Ale Zayn ma bude nenávidieť!“ Plakala som zúfalstvom. Skončím ako ony. Ako dievčatá predo mnou, čo boli zavraždené a predhodené pred kostol. „Nie. Neplač, drahá. Ehm... zavediem ťa naspäť do zámku. Musíš sa upokojiť. Zatiaľ to nemusí nič znamenať.“

„A ak áno?“

„Upokoj sa. Ešte teraz pôjdem za tvojimi rodičmi a niečo vymyslíme. Zajtra večer prídem k tebe a dám ti vedieť viac, áno?“

„Prečo to pre mňa robíš Harry?“ smrkla som. Nemá najmenší dôvod mi pomáhať. Nepozná ma, nevie aká som. Nemá prečo. „Lebo si jedna z nás. A ja ako vodca musím chrániť našich ľudí. A len tak medzi nami, mám ťa rád.“ Vsunul mi bozk na špičku nosa. Aj napriek plaču som sa usmiala. „Úsmev ti pristane viac. A už poď. Nebudeme riskovať, že náš nájde Zayn.“ Žmurkol na mňa....

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-

Ležala som pritisnutá k posteli Zaynovým mohutným telom. Prišiel pár minút po mne. Sama ani poriadne neviem ako som sa do tejto situácie dostala. Viem len, že po tom túžim. Chcem Zayna viac než čokoľvek. S triezvym rozumom, ktorý nie je opantaný vášňou by som premýšľala možno inak, no teraz ho chcem. „Vieš určite, že...?“ Bohužiaľ, nestihol sa ani spýtať. Pritiahla som si ho za límec jeho bielej košele späť k mojim perám. Nemusel sa pýtať. Myslím, že moje naliehavé bozky mu to prezradili za mňa. „Aya, ale kvôli mne to robiť nemusíš. Ja počkám.“ Znovu sa vzdialil. „Nerobím to kvôli tebe. Robím to kvôli nám. Milujem ťa.“ Chvíľku mi hľadel do očí, čakajúc, či si to náhodou nerozmyslím. Zrejme to nechcel uponáhľať, no vo mne sa niečo zlomilo. Neviem prečo to robím, no deje sa to, skutočne sa to deje a ja s tým nič neurobím. Nezastavím tú rýchlosť, ktorou sa môj život rúti. „Musím sa ťa, ale ešte niečo spýtať.“

„O čo ide?“ zdvihla som sa na lakťoch. „Si nevinná?“ Videla som ako sa začal červenať. Nečakala som, že človek ako je on. Myslím tým, človek, ktorý už má tento akt prežitý aspoň milión ráz sa bude červenať. „Či som panna?“ Kývol. „Som.“ Zašepkala som. „Čakala si na mňa.“ Uškrnul sa razom. „Dalo by sa to aj tak povedať.“ Zahryzla som si do spodnej pery. „Nerob to.“

„Čo?“ spanikárila som. „To s tou perou. Rajcuje ma to.“ Naschvál som peru medzi zubami uväznila ešte raz. „Varoval som ťa.“ Uškrnul sa a dravosťou sa prisal znovu na moje pery...

-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*

Ahojki :) tak, čo hovoríte? :) Chcete to 13+ alebo nie? :) budem rada ak mi dáte vedieť :) a čo myslíte? Ublížil by Zayn Ayi, ak je skutočne Talar? :O btw.: Ďakujem za votes, reads a krásne komentáre :3 moc to pre mňa znamená :3 Milujem vás :3