Afraid II Z.M. (UKONČENÉ)

XXII. "Thomas."

Zayn

 

Môj spánok sa dal považovať za celkom pokojný. Avšak prebrali ma kriky a nadávanie za mojimi dverami. Šlo o ženský a mužský hlas. Aya a Niall sa zrejme hádajú, keďže nie je vedľa mňa. Prehodil som si teda cez seba dlhý župan z príjemného materiálu sfarbeného do indigovo modrej s pár výšivkami z pravého zlata. Otvoril som dvere na chodbu. Pred mojimi dverami stála Elsa spolu s Niallom. „Kde je Aya?" strach v ich očiach bol badateľný. „Kde je?!" Schmatol som Nialla za límec košele a pritisol o k stene, čo sprevádzal Elsin výkrik. „O-ona... ušla." Cítil som ako slabnem. To by moja Aya neurobila. Nenechala by ma tu samého. „Lož!" vykríkol som po schvíli. „Pane, ušla. Dokonca ani D'Artagnen nie je v boxe." Pridala sa smelo Elsa. „Kedy ste to zistili?" pustil som Nialla a otočil sa k úbohej žene. „Nie je tomu dlho. Pán James už vyslal hliadky po celom kraji, no zatiaľ ju nikto nenašiel. Všetci sa snažia. Dokonca už sme jej zmiznutie nahlásili i jej rodičom. Netušia kde by mohla byť."

„Toto nevyzerá, že by ste o tom vedeli len chvíľu. Pravdu!"

„Vieme to už niekoľko hodín, Pane." Zvesila porazene ramená. „Idem ju hľadať." Rozhodol som. Odsunul som nabok Elsu a vošiel do spálne. Zastavil ma Niallov hlas. „Pane, už sme poslali do kraja všetkých vojakov. Nemusíte sa báť. Skôr či neskôr ju nájdu."

„Ako si už spomenul, viete o jej zmiznutí už viac hodín, z čoho som si odvodil, že sú už vonku viac hodín a výsledok žiaden, takže idem aj ja!"

„N-no ako uznáte za v-vhodné. Viete, kde by mohla byť?"

„Je v Zakázanom údolí."

„U rodičov?" prekvapene si ma premeral. „Myslím, že nie je taká hlúpa, aby sa skrývala tam. Bude u toho kreténa."

„Styles?" Prikývol som. Ten ešte bude ľutovať, že ju k sebe vzal. „Čo s ním chcete urobiť?" spýtala sa Elsa. „Zabiť ho. Nič iné ho z tohto sveta nedostane než smrť."

„Ale Ikarské pravidlá hovoria, že..."

„Že sa vodca Ikarov nesmie dotknúť vodcu Talarov?" Kývla. „Ale tie hovoria aj o tom, že sa Talar nesmie stať vlastníkom niečoho, čo patrí Ikarovi."

„Lenže tento zákon sa vzťahuje len na veci či zver. Ayden je človek, ktorý smie rozhodovať sám za seba."

„Nepozná to tu! Nevie, čo je pre ňu dobré." Niall porazenecky zvesil ramená. „Idem vám pripraviť koňa, pane."

„To som chcel počuť!" kríkol som zatvárajúc dvere mojej izby. Stále nechápem ako sa to mohlo stať. Siera nad ňou mala mať kontrolu neustále! Ňou sa však budem zaoberať neskôr. Rýchlo som na seba hodil oblečenie takej istej farby ako bol župan a vyrazil na farmu, kde ma už čakal Niall spolu s dvomi koňmi. „Ideš so mnou?" spýtal som sa narovnávajúc si límec kabátu. „Nikdy neviete čo od Harolda čakať."

„Ďakujem James." Hrdo som sa usmial. Odkedy nemá pri sebe tú Talarku, dá  sa s ním normálne rozprávať. „Neďakujte Pane. Už by sme mali ísť." Nasadol som na majestátneho žrebca mieriac svoje kroky do Zakázaného údolia, kde je i moja láska.

Aya

 „Dobré ráno." Vošla som do Harryho izby s podnosom preplneným jedlom. „Ty už si hore?" mrmlal unavene pretierajúc si oči. „Už dlho. Urobila som ti raňajky ako vďaku."

„To si nemusela."

„Ale musela. Dobrú chuť." Položila som mu podnos na kolená. „Si poklad." Pohladil ma po tvári. „To ja predsa viem."