Celý týždeň odo mňa Pán nič nežiadal. Dokonca mi sám osobne prinášal jedlo do postele. Cítila som sa ako nejaká princezná, či kráľovná. Páčilo sa mi to, no vedela som, že je to len kvôli chrbtu. Ten je však na tom už pomerne dobre. Síce mi po pár úderoch zostali jazvy, nebolí to. „Vstávame Aya!“ vrútil sa do izby Niall. Odvrátila som pohľad od okna, z ktorého som hľadela von na trhovisko podo mnou. „Dnes máš prvú jazdeckú lekciu. Pán na teba už čaká.“
„Odkáž mu, že za desať minút prídem.“ Oznámila som chladne. Už som pochopila, že tým, že sa mu budem vzpierať si nepomôžem, práve naopak, budem ubližovať sebe samej. To bol aj dôvod prečo som k nemu bola posledný týždeň iba milá. Keď vravel, že bude jemný, nechcem svojou tvrdohlavosťou zisťovať aké by to bolo za normálnych okolností... Kvôli vlastnej bezpečnosti som sa radšej prezliekla do jazdeckého. Nikdy by som nebola povedala, že by ma strach z niekoho iného mohol takto nepekne ovládať. „Môžeme ísť.“ Oznámila som Naillovi, ktorý sa na moje počudovanie od dverí ani nepohol. „Neboj sa ho už toľko preboha.“ Zasmial s a chytil za ma ruku. „Nechytaj sa ma!“ zavrčala som. Netuším, kde sa to vo mne vzalo, „Prepáč.“ Zvesila som hlavu k zemi. „To je v poriadku. Len ti chcem pomôcť.“
„Ako mi už len môžeš pomôcť?“
„Tak to nazvime inak. Dám ti radu. Ak mu nedáš dôvod, aby bol na teba naštvaný, nezbije ťa. Ver mi.“ Usmiala som sa. Možno mal pravdu. Ak budem držať hubu po celý čas môjho pobytu tu, možno ma napokon pustí a ja zas budem doma... s Tomom. Ak ho tamten netvor samozrejme nezabil. „Už som myslel, že neprídeš.“ Odfrkol naštvane Pán. „Mrzí ma to Pane.“
„Poď už.“ Schmatol ma pevne za ruku a ťahal von zo zámku. Až teraz som si všimla aký je veľký... je priam gigantický. Divím sa, že sa tam vôbec môžu ľudia vyznať. „Vidíš tamtú farmu?“ pritisol si ma razom k sebe a prstom ukazoval napravo od nás... Skutočne! Uvidela som malú farmu. „Tam ideme?“ zodvihla som k nemu zrak. „Presne tak. Máš tam odo mňa malý dar na privítanie.“ Žmurkol na mňa. „Nepotrebujem dary.“
„Moja kráľovná potrebuje viac než dary.“ Mojim telom prešiel strach. Mala som pocit akoby som mu patrila. Ja mu nepatrím! „Mohli by ste ma tak prestať volať? Je mi to nepríjemné.“
„Kráľovná?“ prikývla som vedomá si rizika, do ktorého som sa teraz namočila. Zostáva mi len dúfať, že sa nenaštve. „A ako ťa mám volať?“
„Postačí mi Aya.“ Hlesla som plachým hláskom. „Dobre Aya.“ Pohladil ma po vlasoch, „Budeš mať vlastného trénera. Myslím, že som zvolil dobre nakoľko je najlepší v okolí. Teda aspoň to hovoria ľudia.“ Farma od zámku nebola ďaleko. Stačilo len prejsť po malej tenučkej ceste a boli sme tam. Bolo to tam kúzelné. „Aya, rád by som ti niekoho predstavil.“ Zatiahol ma k staršiemu pánovi, ktorý pôsobil milo, no desivým ho robili vidly v jeho rukách. „Toto Steve. Steve toto je Aya.“ Podala som si s ním ruky a vymenila úsmevy. „Teší ma slečna Aya.“ Svoj pohľad na mne však nenechal večne. Obrátil ho k Pánovi. „Adam už pripravil kone. Čaká v jazdiarni.“ Ukázal na veľkú budovu za našimi chrbtami. „Ďakujeme Steve.“ Hodil mu niečo. „Poď, láska.“ Chytil ma za pás a ťahal k jazdiarni. „Kto je Adam?“
„Tvoj učiteľ. Musíš vedieť jazdiť ak chceš zapadnúť.“
„Budete ma tu držať dlho, Pane?“ Zasmial sa. „A kam inam by si chcela ísť?“
„Domov. Do Middlewich.“
„Tvoj domov je Golden Gate, miláčik. Nesmieš sa tu toho tak báť. Čoskoro uvidíš aj svojich rodičov.“
„Prestaňte.“ zamračila som sa. „S čím?“
„Moji rodičia sú mŕtvi. Nie je vôbec pekné ich spomínať, keď to majú za sebou.“
VOCÊ ESTÁ LENDO
Afraid II Z.M. (UKONČENÉ)
Fanfic„Viem o tebe všetko drahá." „Aj to, že..." „Pokojne sa spýtaj. Odpoviem." „Aj to koho najviac nenávidím?" „Samozrejme. Najviac nenávidíš mňa, lebo som ťa priviedol domov." „Od domova si ma práve že odtrhol."
