Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

Prológ

Jednej noci v hlbinách Anglosaských lesov sa mal zrodiť nový život.

V celom okolí zúrila búrka, akú nikto ani nepamätal, ale tam, v chatrči v srdci lesa to nikoho nezaujímalo.

Tá chatrč bola stará, skoro rozpadnutá, ale pevná.

Vietor mohol fúkať, ako chcel, dážď mohol bičovať zo všetkých strán, ale chatrč držala. Dnu pokojne praskal oheň a ožaroval jedinú miestnosť, ktorá sa tam nachádzala.

Všade na stenách viseli poličky plné pohárov s bylinkami, koreňmi, aj rôznych tekutých zmesí.

Pri stenách boli stolíky s vežičkami kníh a jednoduché drevené stoličky, ktoré majiteľka chatrče ponachádzala odhodené, ako odpad na okraji blízkej dediny.

Boli stále použiteľné, tak dostali druhú šancu práve na tomto mieste.

Posledným kusom nábytku, ktorý dominoval chatrči bola veľká posteľ, na ktorej sa v tej chvíli zvíjala od bolesti a kričala mladá žena.

Mala svetlé ryšavo-blonďaté dlhé vlasy a krásnu tvár bielu ako listy konvalinky, teraz skrivenú od bolesti.

Jej brucho bolo veľké pre dieťa, ktoré sa malo čochvíľa narodiť, ale žena nebola sama.

Po jej boku sedela staršia žena s rovnakými ryšavými vlasmi s odleskami svetlých prameňov, s modrými unavenými očami a ostrými rysmi tváre, ktorými pripomínala starú vranu.

Oblečená bola v hnedých šatách voľných ako vrece, s úzkym opaskom, na ktorom mala vrecká voňajúce po bylinách. Na hlave mala bielu šatku, aby jej vlasy nepadali do tváre, keď pracovala.

Podala mladej rodičke pohár s čajom a usmiala sa.

„Ešte sa napi, Anise. Pomôže ti to."

Anise hodila rukou.

„Figu pomôže! Pijem ho tri mesiace a aj tak to bolí, ako čert! Je to len podvod, Ebba!"

Staršia žena si povzdychla.

„Tento recept pomáha už celé generácie. Pila ho tvoja sestra a pila som ho aj ja, keď som vás mala. A hovor mi matka."

V kúte sa postavila ďalšia žena, ktorá sa podobala na Anise, ako odraz v potoku, ale oblečená bola ako Ebba.

Mala rovnako krásnu tvár s ostrými črtami tváre, ale tá jej tvár, ich tvár, bola ako tvár holubice.

Práve pripravovala kúpeľ pre Anise po pôrode. Do vriacej vody sypala byliny a pokým nebude po pôrode, voda príjemne vychladne.

Anise zase pochytili bolesti a zakričala.

Ebba sa postavila a odložila pohár.

„Je čas. Calla, priprav handry. Dieťatko je na ceste."

Calla prikývla a utekala k sestre, aby jej stisla ruku.

„Bude to v poriadku. Už čoskoro bolesť prejde."

Anise sa na to netešila.

Po mnohých bolestivých hodinách plných kriku a nadávania sa nakoniec ozval detských krik a čerstvo pečatená matka s úľavou padla na vankúš.

Ebba podala krútiace sa bábätko s úsmevom svojej druhej dcére a pustila sa do čistenia.

„Gratulujem Anise. Je to dievčatko," povedala Ebba a poutierala dcére mokré čelo.

„Ako ju pomenuješ, Anise?" spýtala sa Calla a poumývala uplakané dieťatko.

S láskou na ňu pozerala a držala si ju, ako vlastnú, zatiaľ čo jej vlastná dcérka stúpala na špičky, aby to malé videla aj ona.

Anise si unavene povzdychla.

„Na tom nezáleží."

„Je to tvoja dcéra!" nahnevala sa Calla a privinula si maličké k hrudi.

Anise sa oprela o lakte a nahnevane sa zamračila na sestru.

„Môžeš si ju nechať, Calla. Ja ju nechcem."

Ebba obe utíšila.

„Teraz nie je čas na hádky. Anise, musíš pouvažovať nad budúcnosťou. Keď je teraz od teba závislá ďalšia bytosť, chcem ti ponúknuť tvoje dedičstvo."

„A byť bosorkou s bylinkami ako vy?! Tým som nikdy nechcela byť. Mám iné plány."

Ebba si založila ruky a naklonila sa nad dcéru.

„To ti nestačilo posledných pár rokov? Byť pobehlicou pre šľachtu?"

„Raz mi to vyjde! Vydám sa za lorda!"

Ebba rukou ukázala na Callu s dieťaťom.

„Doteraz sa ti podarilo len splodiť dcéru! Ten šľachtic si ťa nechcel vziať, len sa s tebou pobaviť."

„Nenatrafila som na toho pravého."

Ebba s povzdychom zobrala dieťa od Calli a položila ho Anise na ruky.

„Podrž svoje dieťa a pocíť to puto medzi matkou a dcérou. Potom zmeníš názor."

Anise držala nezaujato svoju dcéru a pozerala na ňu.

Medzitým sa Ebba postavila ku Calle.

„Ako ju budeme volať?" spýtala sa Calla a s obavami utekala pohľadom k žene na posteli.

„Čo takto Aretha?" ponúkla Ebba.

Calla prikývla a jej dcéra ju napodobnila.

„Áno. Je to pekné meno."

Calla sa posadila k sestre a usmiala sa.

„Čo si o tom myslíš?"

Anise podala sestre dieťa a oprela sa o vankúš.

„Ako som povedala, nezaujíma ma to. A žiadne puto necítim."

Ebba zobrala staršie vnúčatko na ruky a posadila sa s ňou na druhú stranu postele.

„Chce to čas. Čoskoro to puto narastie."

Ale nestalo sa tak.

O niekoľko dní, keď Ebba a Calla vstali, aby nakŕmili deti, našli len prázdnu posteľ a spiace bábätko v kolíske.

Anise bola preč.