Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

32. Kapitola

„Ešteee!... Pokračuj!... Už to skoro máááš!..."

Krup!

Dlhý zhrdzavený klinec, ktorý Simon našiel v novom prázdnom sude na pivo sa zlomil v polovici a tak ho zahodil k štyrom ďalším, ktoré postihol rovnaký osud.

Simon mal na sebe len nohavice a košeľu, pretože z námahy posledných hodín bol upotený a špinavý. Tuniku a plášť nechal na jednej z lavíc v pivnici, aby mu neprekážali.

Už druhý deň sa s Gythou snažili prekonať zámku na dverách pivnice, kde ich nejaký zlomyseľný živel zatvoril, ale zatiaľ bez úspechu.

Vylomiť dvere hrubou silou bolo bez úspechu, pokiaľ človek nepočítal s vykĺbeným ramenom.

Rozbiť pánty na dverách vyústilo len v zlomenie lopaty a krvácajúcej ruke.

A prekonať zámku?

Ani cez Gytniho povzbudzovanie a Simonovu trpezlivosť nič nepomohlo.

Bol to stratený boj.

Starý majiteľ dal vyrobiť dvere skutočne spôsobom, aby boli neprekonateľné.

Simon si povzdychol a sadol si na studené kamenné schody.

„Zlomil sa aj tento klinec?" spýtala sa Gytha, ktorá mala na sebe stále svoje šaty, len zásteru a šatku z hlavy mala odložené.

Simon prikývol.

„Do pekla! Ten bol posledný!"

„To viem! Do čerta, ženská, našla si aj iný nástroj, alebo si mala veľa práce s hulákaním?"

Gytha si založila ruky a zamračila sa.

„Čo si o mne myslíte?! Samozrejme, že som hľadala čokoľvek, čo by mi pomohlo otvoriť dvere a popritom som rozmýšľala, ako inak sa dostať von."

Simon si povzdychol a previnilo si prešiel rukou po vlasoch.

„Prepáč. Som len unavený."

„A nahnevaný. Ja tiež. Len uvažujem, prečo nás sem zatvorili a ako to zistili, že tu budeme?"

„Možno nás sledovali. Ale čo by z toho mali?"

„V mojom prípade nič. Ale vy? Čo by sa v Navione stalo bez vás?"

„Nemal by kto chrániť hrad a viesť rytierov."

Simon si povzdychol a ešte sa zamyslel.

„Ale tiež by nemal kto chrániť pani hradu."

Gytha ustarane prikývla a zišla nižšie do pivnice. Simon ju nasledoval a sadol si na lavicu, aby si oddýchol.

Gytha mu podala kus chleba a sama si dala pol koláča.

Ešteže sem predtým priniesol kôš s jedlom.

Pôvodne plánoval po prehliadke hostinca povečerať pri sviečkach na hornej terase, kde bol pekný výhľad na hrad, ale k tomu nedošlo.

Aké to len boli prepracované plány.

„Už sa nám tenšia zásoby. Zajtra už nebudeme mať čo jesť."

Simon prikývol.

Ona však udrela do stolu, zobrala zo stolu kladivo a vybrala sa k dverám.

Chvíľu počul rinčanie kovu, ako nimi lomcovala a potom bolo ticho.

Začul povzdychy a šuštenie.

Nepozdávalo sa mu to a tak sa za ňou išiel pozrieť a našiel ju pri zemi, ako sa po niečo za mrežami načiaha.