Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

25. Kapitola

Krátko po skončení slávnosti, kde dedinčania so smútkom v srdci oslavovali vyhraný boj s morom, bola Aretha nútená zabaliť si do vaku nočnú košeľu a nasadnúť na svojho koňa.

V sprievode sira Simona a niekoľkých ďalších rytierov ju odprevadili do kláštora, kde už na ňu čakali mníšky a matka predstavená.

Aretha neverila, že sa to skutočne deje.

Lord Aldric oznámil počas slávnosti ich zasnúbenie a dal rozposlať pozvania dôležitým šľachticom.

Obratom by malo prísť od kráľa Phillippa II. jeho požehnanie, hoci on sám na obrad nepríde.

Dnes poslal lord Aldric Arethu z hradu, aby mohol robiť prípravy na svadbu a neutiekla mu.

Podľa neho a polovice hradu to bola rodinná tradícia.

„Vitajte," povedala matka predstavená a usmiala sa.

„Ako vidím, lord Aldric to berie vážne."

„Áno, matka predstavená. Zverujeme vám budúci pani hradu do vašej starostlivosti až do okamihu obradu," povedal sir Simon a pomohol Arethe zosadnúť.

Síce Aretha stále nechápala, prečo má byť až do obradu zamknutá v kláštore, ale aj tak pristúpila k matke predstavenej.

„Dáme na ňu pozor."

Sir Simon prikývol a ešte pozrel na Arethu.

„Ráno pred obradom príde Gytha so svadobnými šatami. Do tej doby, prajem pekný pobyt."

Aretha prikývla a kone sa otočili na odchod.

Sledovala, ako mieria k hradu, kde nechala všetky svoje bylinky, knihy aj zvieratá.

Gytha síce sľúbila, že sa o zvieratá postará a Aretha nenechala nič variť, ani macerovať, ale aj tak mala pocit, akoby tam nechala niečo dôležité.

Matka predstavená viedla Arethu do kláštora a ukazovala jej priestory, kde bude chvíľu žiť.

Celý kláštor bol postavený zo sivých kameňov, žiadne obrazy, ani vázy. Všetko okolo bolo skromné tak, ako ženy, ktoré tu žili.

Na oknách neviseli závesy, len drevené okenice, ktoré v chladných mesiacoch zatvárali. Nikde nemali koberce, len v modlitebni mali malý koberček na kľačanie.

Drevené lavice boli zachovalé, hoci malé dierky prezrádzali prítomnosť roztočov.

„Asi ti zatiaľ nikto nepovedal, prečo si tu, že dieťa?"

Aretha pokrútila hlavou.

„To som si myslela. Tak skrátene, už sto rokov, alebo možno aj viac bola zavedená tradícia pre nevesty lordov Navionu. Každá nevesta mala stráviť niekoľko dní až týždňov pred obradom za kláštornými stenami, aby dosiahli duchovnej osvety."

Aretha sa zamračila.

Na čo je to dobré?

„Bolo to opatrenie, aby nevesta nebola unesená iným nápadníkom, alebo aby neutiekla pred obradom. A bolo to opatrenie, aby ženích nemal chúťky na predčasnú manželskú noc."

Aha.

Ale čo tu mali tie nevesty robiť?

„Nevesty by sa tu mali modliť, vzdelávať sa v miestnej knižnici a kňaz z fary chodí na pravidelné spovede."

Matka predstavená ukázala Arethe jej celu a pomohla jej s ustrojením do rovnošaty.

Cela bola ešte menšia, než Arethina komnata na výrobu odvarov a skromnejšia než jaskyňa, kde pôvodne žila.