Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

29. Kapitola

Správca Gilbert, oblečený v niekoľkodňovej žltej tunike so zelenými listami, utekal s listom v dlani a hľadal v pracovni lorda Aldrica.

Nikde ho však nenašiel.

V zmätku urobil niekoľko krát otočku okolo seba samého a vyšiel na chodbu.

Na chodbe narazil na jednu slúžku, tak skúsil šťastie.

„Dievča, nevieš, kde je pán? Hľadám lorda Aldrica."

Slúžka pokrčila plecami a úplne pokojne Gilbertovi odpovedala, čo ho podráždilo.

„Pred hodinou alebo tak nejako išiel so sirom Simonom do Temperu. Ešte dnes sa vrátia."

„Dobre. Choď si po práci."

Slúžka sa zamračila a odišla chodbou smerom k hosťovským izbám.

Zostalo už len čakať na návrat pána.

Gilbert dúfal, že to nebude neskoro.

Postavil sa k oknu a modlil sa, aby ich kone zazrel v diali, alebo nech sa dozvie, že bol list len vtip.

Neotvoril ho, ale odosielateľ bol napísaný Rieu.

To nikdy neznamenalo pre Gilberta nič dobré. Lord Aldric chcel tieto listy okamžite, aj keď sa týkali len obilia, vzájomného zdravia, alebo obchodu.

Nevadilo, či mal lord Aldric zasadnutie s rytiermi, alebo mal pozvaných šľachticov.

Gilbert vždy musel vyrušiť hostinu a znášať nahnevané pohľady hostí, len aby odovzdal list. Lord Aldric potom odišiel do pracovne napísať odpoveď a o hostí sa musel postarať Gilbert.

Bolo to nevďačné.

A konečne, lord Aldric prichádzal.

Jeho kôň prechádzal bránou hradu a tak Gilbert bežal na nádvorie.

Občas trochu zakopol o koberec, alebo vrazil do niektorého sluhu, ale dorazil presne vo chvíli, keď lord Aldric otváral dvere do hradu.

Skoro sa Gilbert zrazil s otvárajúcimi sa dverami, ale našťastie bol lord Aldric rýchlejší a dvere zastavil.

„Stalo sa niečo, Gilbert? Horí niekde?"

„Nie, pane. Prišiel vám list z Rieu."

Pán nastavil ruku a Gilbert mu do nej vložil list. Otvoril ho a pustil sa do čítania.

Jeho veselosť sa zmenila na zamračenie.

„Lord Aldric?" spýtal sa sir Simon.

„Píše lord Maurice. Niečo sa na jeho pozemku stalo a nemôže o tom písať v liste. Je to však natoľko vážne, aby si to vyžadovalo moju prítomnosť."

Sir Simon si rukou prešiel po briadke a Gilbert znovu pocítil žiarlivosť, že si on nedokázal vypestovať podobnú.

Keď to skúšal, vytvárali sa mu miestami, kde nechcel plešinky.

„Čo to asi môže byť? Môže sa jednať o matku vašej manželky?"

„To netuším. Varoval som tú osobu pred následkami. Ale lord Maurice nás prosí, aby sme čo najrýchlejšie prišli. Teda ja a skupina rytierov."

„V tom prípade zostanem a dám pozor na hrad."

Lord Aldric prikývol na návrh sira Simona.

„A lady Aretha? Čo jej poviete, lord Aldric?" opýtal sa Gilbert.

V tej chvíli vyšla z hradu lady Aretha.

Oblečená v krásnych nových dlhých šatách s predĺženými rukávmi zlato oranžovej farby s čiernym čepcom a závojom okolo hlavy.