Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

12. Kapitola

Para z variacich hrncov ohrievala vzduch v kuchyni a preto ani vlások na hlavách pomocníkov nezostal suchý.

Tak to bolo v každej hradnej kuchyni.

Gytha si pretiahla stuhnutý chrbát a handričkou si utrela pot z čela.

S úsmevom skontrolovala koláčiky na pekáči, či sú už upečené. Potrebovali však ešte čas.

„Už sú hotové?" spýtal sa postarší hlavný kuchár, ktorého meno bolo Fulbert.

Bol to statný muž po štyridsiatke s pivným pupkom a hlavou holou ako koleno. Na brade a pod nosom si však nechal narásť fúzy.

„Ešte nie, pane. Druhá várka sa musí dopiecť, ale prvá je už pripravená na polevu."

„Prečo už na nich nie je poleva?"

„Pani Nolwenn ma odvolala na mäsovú omáčku s bazalkou."

„Moja žena tu nemá čo rozkazovať! Ja som tu hlavný kuchár a ja som ti dal úlohu, aby si dokončila koláčiky!"

Gytha sa usmiala.

Pán Fulbert bol prísny a stále by len štekal, ale bol to dobrý muž, ktorý len chcel, aby každý zo seba dal čo najviac.

Jeho manželka bola rovnaká a hádavá, občas žiarlila, ale bola ku Gythe dobrá.

Len sa preťahovali, pre koho Gytha pracuje.

Zobrala hrniec, kde mala rozpustené maslo so škoricou.

„Opatrne pane. Pani Nolwenn by si to mohla vziať k srdcu."

„Ha! Moja stará mi nemôže nič vyčítať!"

„Zopakuj to, Fulbert!" povedala kyprá žena s červenou tvárou.

Mala guľatejšiu tvár, jamky v lícach a vlnité hnedé vlasy pod bielym čepcom.

Jej manžel sa otočil a založil si s úsmevom ruky.

„S radosťou, Nolwenn. Ja to tu vediem!"

„Ty?! Ty by si nevedel viesť ani stajňu!"

„Čo si to povedala?"

Náhle sa v kuchyni objavil sir Simon a utíšil manželov.

„To by stačilo!"

Manželia zmĺkli a pozreli na seba. Gytha otočila hlavu, aby nevideli jej úsmev.

Sir Simon sa usmial a potom zavoňal.

„Nepáli sa tu niečo?"

„Moja jahňacina!" zhíkol Fulbert.

„Tvoja? Snáď moja jahňacina!"

Obaja kuchári rýchlym krokom odišli od Gythy a nechali ju tak osamotenú so sirom Simonom.

„Konečne sami," povedal s úsmevom a prešiel si rukou po briadke.

Gytha prevrátila očami.

„Ak nepočítate tých desať ďalších pomocníkov okolo."

Sir Simon sa uchechtol a zobral si z taniera jeden z dokončených koláčikov. Než si ho však stačil doniesť k tvári, Gytha ho udrela varechou po ruke.

„To nie je pre vás. Ruky preč!"

„Dovoľte mi aspoň ochutnať. Keď ste ich robila vy, žena môjho srdca."

Gytha pretočila očami a založila si ruky. Okom však skontrolovala koláčiky na ohni.

„To si hovorte inej deve! Ja sa na takéto záletnícke prapoviedky nenechám nachytať."