Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

31. Kapitola

Väzenie nebolo tak zlé, ako sa podľa chýrov šíri.

Nekvapká tu voda zo stropu temnice, nebola tu žiadna mučiareň a ani myši sa tu nepotulujú, nakoľko to tu obsadil hladný kocúr.

Aretha sedela v temnici na pohodlnej lavici prikrytej ovčou kožušinou a cez malé okno pri strope mala dostatok svetla.

Keďže bola v cele sama, zložila si z hlavy čepiec, aby uvoľnila svoje krvavo červené vlasy. Takto jej bolo pohodlnejšie. Neznášala ten čepiec.

Nebola jej zima, ale aj tak sa triasla a dlane mala studené a vlhké.

Bála sa.

Nie toho, že bola vo väzení.

V celej temnici bola len ona a každá cela bola ako samostatná miestnosť, len dvere mali mrežované okno.

Nepočula teda nárek iných väzňov, ich nadávky, či krik o nespravodlivosti.

Nebol tu nikto, kto by sa smial jej nešťastiu, alebo aby ju podpichoval, ako hlboko klesla.

Keby ľudia nevedeli, že tu Aretha je, zdalo by sa to tu mŕtve, ako na cintoríne.

Aretha sa bála dôvodu, prečo bola uväznená.

Niekto otrávil otca Fabrica a pričítali to jej.

Teda ju obvinil len správca Gilbert, ale pripadalo jej to, akoby sa na ňu pozerala cez prsty celá dedina.

Ani sa im nemohla čudovať.

Bola ľahká obeť, presne, ako správca Gilbert vysvetlil.

Ale aj tak ju to prekvapilo a trápilo.

Bolo to nespravodlivé obvinenie.

Veď ak sa človek nevyzná v bylinkách alebo v hubách, mohol sa otráviť aj sám.

Stávalo sa to často.

Koľko mala za svoj život prípadov, kedy dieťa zjedlo jedovatú bobuľu, alebo keď si nejaký dedinčan pomýlil jedlú hubu s jedovatou?

Dokonca aj zvieratá, ktoré zjedli otrávenú bylinu mali jedovaté mäso.

Aretha si v smútku pohladkala brucho a modlila sa, aby Aldric čoskoro prišiel späť.

Zrazu sa objavil tieň a keď Aretha vzhliadla, pri okne sa krčila slúžka.

Nebola to obyčajná slúžka z kuchyne, ale bola to skutočne Agnés, jej komorná.

Vyzerala ustarostene a neisto, čo bolo vzhľadom k súčasnému stavu na hrade pochopiteľné.

Nie každý deň sa stane, že je manželka pána hradu uväznená bez skutočných dôkazov o zločine. Hrad musel žiť v chaose.

Nikto jej nič zatiaľ nepovedal.

Kde len bola Gytha, keď ju potrebovala?

A sir Simon?

Čo sa im mohlo stať?

„Lady Aretha, priniesla som vám niečo na jedenie. Budú vás tu držať ešte dlho. Nevyzerá to dobre."

Aretha prišla k oknu a natiahla ruky, aby jej slúžka podala bielu veľkú šatku s nabaleným jedlom.

„Priniesla som vám koláče, čerstvý chlieb a trochu lekváru. Bohužiaľ nikde nemôžeme nájsť pani Gythu a sira Simona. Nikto ich nevidel už od včerajšieho obeda."

Aretha si povzdychla.

Strach nepoľavoval.

„Správca Gilbert sa zbláznil. Poslal domov všetkých rytierov, zobral im zbrane a najal nejakých žoldnierov. Vraj neveril, že by vás nepustili na slobodu."