Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

21. Kapitola

Gytha s veselou nechápavosťou kráčala po boku sira Simona, ktorý ju viedol lesom k jeho tajnému miestu.

Svoju náladu by asi vysvetlila tak, že z nejakého neznámeho dôvodu súhlasila s piknikom len vo dvojici so sirom Simonom a dokonca sa na to aj tešila.

Ruky mala studené a v hrdle mala hrču, až sa jej zajakával hlas.

Na koňoch vyrazili z hradu, okolo dediny až k lesu, obaja samostatne, pol hodiny po sebe, aby to nebolo nápadné.

Nikto nesmel vedieť, že sa chcú stretnúť len sami dvaja.

To by ublížilo Gythinej povesti a naštrbilo tú Arethinu, keďže sú sesternice a obe sú nové obyvateľky mesta z inej krajiny.

Gytha čakala pri lese, pokým neprišiel sir Simon.

„To vám trvalo!"

„Prepáčte, krásna Gytha. Mal som ešte povinnosti na hrade a milady Aretha zase zmizla z hradu."

„Išla na pole. Včera pustila na slobodu srnku a dnes vypúšťa nejaké ďalšie zviera."

Sir Simon sa zvesela zasmial.

„Ak to takto pôjde ďalej, vyhlásia ju za svätú."

„To sotva."

Sir Simon zoskočil z koňa a zobral košík zo sedla, do ktorého asi pripravil dnešný obed.

Nastavil Gythe rameno a viedol ju lesom smerom popri potôčiku.

Zastavili až pri prameni, kde bola pokojná lúčka bez kameňov a bez nadzemných koreňov stromov.

„Čo je to za miesto?"

„Našiel som to tu v detstve, keď som sa hral s lordom Aldricom. Doteraz to bolo len moje miesto."

„Pretože ste pozval mňa, alebo to tu už našla Aretha?"

„Aretha tu už bola?"

Gytha prikývla a sir Simon otvoril košík. Vytiahol deku, ktorú roztiahol na zem pár krokov od prameňa a začal vykladať jedlo.

Gytha si prisadla a sledovala, aké pokrmy si pripravil.

Chlieb s vrstvou jahodového lekváru, bola zrejme jeho práca, lebo určite nemal nič spoločné s naporciovaným kuraťom na tanieri, ktoré toho rána zmizlo z kuchyne.

Sušienky vyprosil u pani Nolwenn, to Gytha počula od jednej zo slúžok a víno bolo asi jeho.

Gytha si zobral jednu sušienku a usmiala sa.

„Uznávam, že som prekvapená. Prekonali ste sa."

„Ďakujem. Viem, že to nie je ako z kráľovskej kuchyne, ale..."

„Je to skvelé. Ako malá som bola rada za kus chleba. Stará mama nevedela viesť domácnosť, len komandovať a moja matka sa musela okrem odvarov starať aj o bábätko."

„Asi ste nebola nadšená."

„Ale bola! Len som sa už vtedy rozhodla, že sa nebudem venovať rodinnej tradícii, ale niečomu, čo mi zaručí vždy plné brucho."

„A tak ste sa chceli stať hradnou kuchárkou?"

Gytha potriasla hlavou.

„Nie. To bol len spôsob, ako sa vyučiť. Chcela by som mať niečo vlastného. Krčmu, alebo hostinec. Ale ako žena ho nemôžem sama viesť."

„Možno sa vám to raz splní."

„Možno. A čo vy a vaše detstvo?"

Sir Simon pyšne narovnal chrbát. Potom znovu poklesol, keď musel priznať farbu.