Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

23. Kapitola

Pár dní po príjemne začatých a rýchlo ukončených jesenných trhoch sa pretrhlo peklo v dedine Navion.

Mor.

To bolo meno toho démona, čo ohrozoval pokojný život dedinčanov nielen v Navione, ale aj v iných častiach Normandie.

Aldric chcel byť informovaný o postupe choroby v celej Normandii, aby bol pripravený na najhoršie.

Rozposielal poštovných holubov do všetkých kútov ríše a čakal na príchod holubov od susedov.

Aretha medzitým behala s rúškou na ústach po dedine a liečila všetky prvotné príznaky choroby, aby ich zničila v zárodku.

Pre to vybielila všetky svoje zásoby Benedikta lekárskeho, hľadala korene horca žltého a vyrábala prášok z deväťsilu lekárskeho.

Na jednu ženu to bolo priveľa práce a tak jej na pomoc prišli mníšky z kláštora a aj kňaz z fary, otec Fabrice pridal ruku k dielu, aby nebol užitočný len k poslednému pomazaniu.

Nechcel, aby mala choroba toľko obetí.

Všetky mníšky mali rúšky a starali sa o dedinčanov v posteliach, kňaz a matka predstavená sa riadili pokynmi od Arethy a dávali lieky, keď bolo mladej bylinkárky potrebnej niekde inde.

Ale aj v tejto dobe sa vytváralo medzi kňazom a matkou predstavenou nepriateľstvo, vyústené v hádky, ktoré musela Aretha krotiť pre dobro dediny.

Už teraz im velila, ako pani hradu.

A preto Aldric posielal správy pre ostatných lordov, ako liečiť chorých a aký je stav v Navione.

Aj ostatní lordi konali rovnako.

Aspoň tí zodpovední.

„Ako sa šíri choroba k Parížu?" spýtal sa správcu Gilberta, ale odpovedal sir Simon.

„Pomaly, ale iste. Mor je neúprosný a má už teraz veľa obetí. V niektorých dedinách mor zabil všetkých ľudí."

„Čo susedná dedina, kam sme vyhnali lady Florence?"

Správca Gilbert si poutieral čelo.

„Bolo to veľmi škaredé, ale miestny kláštor zasiahol včas. Lady Florence prepustila všetkých sluhov, čo mali príznaky a sama odmietla vyjsť von."

„Pre ňu typické."

„Aspoň, že sa nenakazila. Vaša matka napísala, že sa k nim nákaza ešte nedostala. Napíše okamžite, keď sa objavia príznaky."

Aldric si utrel vlhké čelo a povzdychol si.

„A čo Rieu?" spýtal sa s obavami.

„Lady Jocelyn napísala, že mor sa im zatiaľ ako zázrakom vyhol. Sú však opatrní."

„Čo zdravotný stav lorda Maurica?"

„Bohužiaľ nemáme žiadne správy. Lady Jocelyn nenapísala, či sa stav jej manžela zlepšil, alebo zhoršil."

Aldrica táto správa nepotešila.

Ale aj tak sa rozhodol, že to pôjde oznámiť Arethe.

Hľadať ju začal na fare, kde mali uložených najviac postihnutých pacientov. Otec Fabrice pochyboval, že títo ľudia dožijú konca týždňa.

Aldric zoskočil z koňa a zapotácal sa. Zo všetkého toho stresu bol unavený. Asi na neho začala pôsobiť únava.

U dverí sa zase potichu hádali otec Fabrice a matka predstavená.