Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

2. Kapitola

Sir Simon, záletník s kratšími ale hustými havraními vlasmi a s briadkou ako lúpežník, slúžil v armáde lorda Aldrica z Navionu odo dňa, čo sa vrátil zo štvrtej križiackej výpravy.

Na rozdiel od svojho pána tam zostal až do konca, ale stálo ho to viac, než čo získal.

Keby to bol vedel, dvakrát by si to rozmyslel.

Lenže on bol muž okamihu.

Pokým bol preč, stratil svoj majetok v Normandii a ani poklady, čo si priniesol z Konštantínopole mu to nevrátili.

Prišiel domov na koni so sedlom z drahej kože, s plášťom lemovaným soboliou kožušinou a ovešaný zlatom na miesto, ktoré mu už nepatrilo.

Aby prežil aspoň pár mesiacov, musel väčšinu zo svojho majetku predať.

Pred biedou ho zachránilo len to, že sa ho ujal lord Aldric, pokým mal len svoje vojsko a jeho starší brat bol pán Navionu.

V Konštantínopole sa poznali len letmo.

A po návrate domov?

Stali sa priateľmi a lord Aldric urobil zo Simona veliteľa vojska, ako náhle tak tragicky zdedil po bratovi titul.

Dlžil Aldricovi viac, než mu mohol kedy v živote splatiť.

A preto aj dnes sprevádzal sir Simon lorda Aldrica do Anglosaska, hoci to najmenej čo ho zaujímalo bolo vyjednávanie a vydieranie týchto namyslených šľachticov.

Bol to však príkaz kráľa a sir Simon musel lorda Aldrica nasledovať, ako sa na pravú ruku patrí.

Nielen preto, že si to vyžadovalo jeho postavenie, ale aj preto, aby priateľovi kryl chrbát.

Už navštívili šiestich šľachticov a čakala ich posledná zastávka.

Hrad lorda Creightona z Nothinhamu bola tou najhoršou ukážkou úpadku šľachty, akú kedy videl.

Dedina na prvý pohľad živorila a ani druhý pohľad to nezlepšil.

Ľudia boli chudí a ku každému cudzincovi boli nepriateľský.

Hrad zemepána bol rovnaký.

Keby bol od bitky opustený, vyzeral by rovnako ako teraz.

Viac k tomu nemusel Simon ani dodať.

Bol dokonca presvedčený, že lord Creigton nebude schopný splatiť svoj dlh. Tak to povedal aj lordovi Aldricovi.

„Tu nepochodíme, môj pane. Radšej obráťme kone."

Lord Aldric s povzdychom pozrel na svojho priateľa.

„Myslím si to aj ja, sir Simon. Ale dlh je dlh a neprišiel som sem dýchať čerstvý vzduch. Ak to nepôjde inak, odoberieme mu majetok."

„Ak nejaký ešte má."

Simon mal možno aj pravdu.

Lord Creighton očividne nič drahé nemal, alebo to šikovne ukryl.

Bol to zavalitejší starší muž, možno o desať rokov starší než Aldric a Simon s ustupujúcou plešinou. Ten zvyšok z hnedých vlasov sa tváril ako husté kadere.

Tvár mal oválnejšiu a pravá strana tváre akoby sa jej nedostávalo citu.

Vrchnú s spodnú tuniku mal podobnej farby, alebo to bolo len vyblednutím farieb. Plášť, ktorý si dával narýchlo, mal drobné dierky na okraji a mal šmuhy po prachu.

Na rozdiel od neho mali Aldric a Simon vrchnú tuniku v tmavozelenej farbe a ich dlhé čierne plášte na jednom ramene sa líšili len zdobením výšivky.