Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

1. Kapitola

O niekoľko rokov neskôr.

Na hrade Louvre Philippa II. Auguste bol čulý ruch ako týždeň pred vojnou, hoci už prešlo pár rokov od bitky u Bouvines a človek by si myslel, že sa krajina upokojí.

Ale to nie.

Po chodbách hradu sa mihali jednotlivý členovia kráľovho služobníctva, stále niečo nosili, premiestňovali a odnášali.

Všetci sa tvárili veľmi vážne, skoro sa ani nestíhali klaňať okoloidúcim šľachticom.

Nie všetkým to vadilo.

Lord Aldric z Navionu si nevšímal rozruch okolo seba a sebavedome kráčal chodbami hradu svojho pána, aby sa stretol s vládcom.

Pred niekoľkými dňami mu prišlo pozvanie od samotného kráľa, aby sa dostavil do Paríža a tak nemal na výber.

Lord Aldric mal po tridsiatke, ale skúseností mal ešte viac, preto vyzeral starší.

Telo mal svalnaté a štíhle, jeho tvár halila koruna svetlých hustých vlasov po ramená a tvár mal obrastenú hustou bradou.

Na rozdiel od iných mužov podobného postavenia mal ešte všetky zuby, dokonca sa mu leskli belosťou.

Jedine jeho modré oči obkolesené jemnými vráskami svietili mladosťou, ale so zamračením si toho nikto nevšimol.

Nebyť jeho zjavu postaršieho muža, dalo by sa povedať, že túto podobu svetlovlasého krásavca zdedil po matke. Na druhú stranu, jeho zosnulý starší brat mal po otcovi gaštanové kučeravé vlasy a čierne oči.

Títo bratia sa inak na seba veľmi podobali.

Avšak napriek tomu, že sa Nathan narodil skôr, bol to Aldric, čo sa pýšil dospelosťou.

Preto otec oboch synov poslal v ten istý čas na učenie k svojmu priateľovi a kedysi študentovi, lordovi Mauricovi z Rieu.

Obaja bratia sa učili rytierstvu od muža, ktorého si vážili a obdivovali.

Verili mu natoľko, že obaja nasledovali lorda Maurica do štvrtej krížovej výpravy napriek výčitkám vlastného otca.

Na ich sklamanie však nešli do Svätej Zeme, ale do Egypta a nakoniec bojovali o Zadar.

Potom sa nakoniec dočkali, keď z Konštantínopole utiekol princ Alexios IV Angelos a prisľúbil Križiakom striebro, ak mu pomôžu získať trón.

Po skúsenostiach zo Zadaru sa Aldric s Nathanom tešili na boj a prihlásili sa medzi prvými.

A hoci vyhrali, zaplatené nedostali a lord Maurice ich chcel odviesť domov.

Všetci traja boli sklamaní, ale lord Maurice mal zlé tušenie a tak sa vrátili domov.

Po návrate neboli bohatší, len skúsenejší.

A dnes tu pred kráľom mal Aldric stáť sám.

Čakal na príchod kráľa Philippa v prijímacom salóne a rozmýšľal, čím si pána pohneval.

Nemohlo to byť dôsledkami križiackej výpravy. Pred hnevom pápeža boli v bezpečí, pretože odišli ešte pred vyplienením mesta.

Lord Maurice to dal na vedomie kráľovi po príchode domov.

Tak aký bol ten dôvod?

Zrazu sa dvere kráľovej komnaty otvorili a dnu vstúpil muž peknej postavy, veselej tváre a s plešinou, ale s červenou pleťou.