Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

15. Kapitola

Aretha vždy vedela, že je výzor dôležitý.

Nielen preto, že od prvého pohľadu bolo možné povedať, či je daný človek chorí a ako ho liečiť, ale aj preto, že si o ňom okolie urobilo svoj názor.

Vedela to, ale aj tak sa tým neriadila.

Rada chodila tak, ako chodila, aby ju ľudia neobťažovali.

Za tie roky v detstve, keď videla to nepriateľstvo dedinčanov si vypestovala strach z dediny. Keď dospela ten hrozný strach po čase poľavil a potom sa už len za seba hanbila.

Hanba za jej výzor narástla po príchode do Navionu a strach z lynčovania zmizol úplne.

A teraz, keď dovolila, aby ju obliekli a učesali, sa na ňu všetci pozerali inak.

Už sa jej nestránili, neodvracali pohľady, ani sa jej nesmiali, že má špinavé šaty a že má bosorácke vlasy.

Teraz sa zastavovali keď prešla okolo, otvorene na ňu udivene civeli a kývali jej.

Nebola na to zvyknutá.

Aby pravdu povedala, páčila sa jej zmena vlastného zovňajšku.

Mala krásne nové šaty z nových a neopotrebovaných látok, ktoré by si sama musela šiť.

To jej nešlo.

Páčili sa jej farby šiat a aj ozdoby, ktoré na nich boli vyšité.

Strih lahodil jej dospelej postave a už si nikto nemohol pomýliť jej vek.

Vlasy jej sesternica musela ostrihať a pri česaní zvyšku zrejme tiekla aj krv.

Všetko to však stálo za to.

Lord Aldric pozabudol na svoj príkaz a tak mohla Aretha odísť do dediny bez sprievodu.

Obliekla si ďalšie nové šaty, rovnakého strihu ako tie modré šaty, ale tieto boli smaragdovo zelenej farby. A ešte navrch, mali karetky, farebný pruh látky so zložitými vzormi.

Jej prvou zastávkou bol mlynár, ktorý sa sťažoval na bolesti v uchu.

Aretha vstúpila do mlyna a postaršia mlynárka ju privítala.

„Lady Aretha, dobre že ste tu. Mužovi tá bolesť poľavila, ale ešte stále má drobné bolesti."

Mlynárovi dávala podusenú nadrobno pokrájanú cibuľu na trošku oleja vo vreckovke ako obklad. Dala mu ho na pár hodín pred pár dňami a teraz prišla na kontrolu.

Aretha podišla k mlynárovi, ktorý ležal na posteli a dala mu kúsok vreckovky namočenej do nechtíka do ucha.

Fľaštičku potom dala mlynárke.

„Ďakujeme. A nedáte mi prosím niečo na môj zub?" opýtala sa mlynárka a ukázala Arethe napuchnuté ďasno.

Aretha prešla do ich kuchyne a našla klinčeky. Bude ich žuť a malo by to pomôcť.

Ešte odporučila aj plátok cesnaku na priloženie.

Ďalšia zastávka bola starenka, čo pracovala ako pestúnka.

Mala bradavice a tak jej Aretha nosila lastovičník. Mlieko z neho bolo jedovaté, ale na bradavice účinné.

Ešte navštívila pár budúcich mamičiek, aby im dala čaje na ľahší pôrod, alebo proti potratu. Pre dve dojčiace matky pripravila čaj pre tvorbu mlieka.

Kňazovi priniesla zásobu čučoriedkového vína. Veľmi sa im potešil, pretože to bol jeho všeliek na všetky neduhy.

Kňaz, otec Fabrice mal Arethu rád, hoci jej priznal, že vedie vojnu s kláštorom a matkou predstavenou.