Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

11. Kapitola

Niekoľko nasledujúcich dní si Aretha dovolila zostať na hrade a navyknúť si na nový domov.

Páčila sa jej vlastná nová komnata, ktorá nebola plná ťažkej vône bylín, ani vlhká od dažďa a machu.

Mala tu len malý pelech zo starého vankúša pre prasa a veľa voľného miesta v skriniach.

Vankúše a periny voňali levanduľou, ktorú dala slúžkam, aby ich dali do každej komnaty. Levanduľa bola vzácna bylina zo Stredomoria, ktorá okrem krásnej vône odháňala mole.

Aretha ju však najmä používala do čajov proti nervozite a bolesti hlavy. Občas ho dávala aj dedinčanom, ktorí mali problémy s bruchom alebo s dýchaním.

Tu ju pre liečenie zatiaľ nepoužila.

Keď Aretha žila na hrade, mohla kedykoľvek navštíviť Gythu a nebáť sa, že ju niekto uvidí.

A svoje byliny a zmesi mala uložené vo veži, kde s nimi mohla pokojne pracovať.

Jediný, kto ju tam navštevoval, bol lord Aldric.

Človek, ktorý sa chcel stať jej náhradným otcom, ale ona ho takým spôsobom nevnímala.

Pre Arethu bol skôr priateľom v pokročilejšom veku.

Vďaka nemu sa tu cítila vítaná a služobníctvo ju tiež prijalo s úctou.

Jediná nepríjemná vec boli len chvíle, ktoré strávila s lady Florence. Tá žena sa ju snažila priučiť dvorskej etikete a veľa na ňu rozprávala.

Snažila sa byť milá, ale bola netrpezlivá a v jej očiach bol chlad.

Taký ten chlad, ktorý ani ten najlepší čaj, ani oheň z kozubu nezohreje.

Zrejme mala svoj cieľ, ktorého súčasťou bola aj Aretha a tak chcela uspieť.

Lenže Aretha nebola nejaká bábka.

Každé ráno rada chodila do záhrady a pracovala na svojich sadeničkách liečivých bylín, ale keď sa veľmi zdržala, lady Florence ju našla.

Bola znechutená tou hlinou na Arethiných rukách a jej výčitkami bola zas znechutená Aretha.

Preto dnes, aby sa vyhla pozornosti lady Florence, sa za úsvitu Aretha vybrala do lesa.

Prasiatko nechala v komnate tvrdo spať.

Prekĺzla okolo rytierov a dúfala, že má lord Aldric toľko práce, ako počula od slúžok. Nechcela zase nejaký sprievod.

Vážila si jeho starosť tak, ako si vážila toho, ako sa rytieri dobrovoľne ponúkajú, aby ju mohli sprevádzať do lesa.

Mali ju radi a nechceli, aby ju niečo prepadlo.

Na nádvorí si ju nikto nevšimol a tak s malou dušičkou vyšla z brány hradu. Potom pridala do kroku.

Rozhodla sa ísť okľukou, aby sa vyhla dedine.

Aretha kráčali popri ceste a hneď našla pár kvetov, ktoré chcela.

Malý krík s bielymi kvietkami v kyticiach spoznala ako čiernu bazu. Pár kytíc odtrhla a vložila si ich do košíku.

Tento kvet sa jej osvedčil proti horúčkam.

Neďaleko našla aj harmanček a žihľavu. Zobral si toľko bylín, koľko mohla a pohla sa ďalej.

Občas zazrela dedinčanov, ako ju zvedavo sledujú a to jej nebolo príjemné.

Preto sa odvrátila a odbehla ďalej.

Ešte nenabrala toľko odvahy, aby ich po svojom pozdravila.

Aretha vbehla do lesa a veselo sa usmiala.