Pod ochranou rytiera 1 -Milovať bosorku

4. Kapitola

Lord Aldric rozhodným a cieľavedomým krokom kráčal zablatenými chodbami hradu lorda Creightona, pripravený vyjednávať.

Už mal všetko premyslené.

Každým dňom, ktorý strávil na tomto ostrove narastalo jeho presvedčenie, že každou návštevou Anglosaska tento kraj neznáša s väčším odhodlaním.

A tak bol rozhodnutý, že so sebou odvedie ten vzácny kvet, ktorý dedinčania pošliapali a ktorý si títo ľudia nevážili.

Presne vedel, čo lordovi Creightonovi povie.

Simon bol Aldricovi v pätách.

„Pane, ste si istý?"

„Áno."

Simon chytil svojho pána za rameno a zastavil ho.

„Chcete so sebou zobrať na cestu dve Anglosaské ženy? Ženy, ktoré nepoznajú Normandský jazyk? Tú Gythu chápem, je vnadná, ale to dieťa?"

Lord Aldric mu odstrčil ruku.

„Je to práve to dieťa, o ktoré chcem vyjednávať. Gytha je len prínos navyše."

„Prečo?"

„Na tomto mieste Arethu nečaká žiadna svetlá budúcnosť. Chcem ju adoptovať ako dcéru."

Simon prekvapene roztvoril oči a postavili sa mu fúzy na brade.

„Lord Aldric, nikdy ste nebol ženatý! A predsa sa chcete ujať dospievajúceho dieťaťa?"

Lord Aldric sa sám na sebe zasmial.

„Viem, že je to nečakané, ale nemienim toho ľutovať. Ona je dobré dievča a ako liečiteľka bude nedoceniteľná."

Aldric so Simonom vošli do pracovne a našli lorda Creightona piť víno so svojim sluhom. Sluha sa zatváril previnilo, ale lord sa opilo usmial.

Koľko toho už stihol vypiť?

„Páni, prišli ste na pohárik?"

„Prišli sme po váš dlh."

Lord Creighton sa rozkašľal a poprskal si celý stôl.

„Ale zase? Myslel som, že sme skončili."

„Neskončili sme. Len nás prerušili. Teraz som prišiel po peniaze, alebo po vašu hlavu."

Sluha pustil karafu a drahocenné víno lorda Creightona sa rozlialo po podlahe. Lord sa na neho zamračil.

Potom sa otočil k rytierom.

„To trochu preháňate."

Lord Aldric pokrútil hlavou a ruku si položil na pochvu svojho meča.

„Nie. Použijeme vás ako odstrašujúci príklad pre ostatných, aby vedeli čo sa stane s tými, čo neplatia."

Aldric si túto hrozbu vymyslel a keby o nej vedel kráľ, nepotešil by sa, ale fungovalo to.

Lord Creighton zbledol a začal sa zakoktávať.

Presne sem ho chcel dostať.

„T-to snáď n-nie! Určite sa m-môžeme dohodnúť?"

„Možno...," začal ležérne Aldric a prilákal Creightonovu zúfalú pozornosť. „... som ochotný vám zľaviť tisíc mariek z dlhu nášmu milosrdnému kráľovi pod jednou podmienkou."

„Povedzte si!" vyhŕkol lord Creighton a priklonil sa bližšie.

„Odvediem so sebou vašu bylinkárku a ako garde s nami pôjde vaša kuchynská pomocníčka s celým majetkom, ktorý obe vlastnia."