Keby niečo...[Juraj Slafkovský fanfikcia] SK

KAPITOLA 20

Náš plán zostať spolu v zaseknutom výťahu čo najdlhšie, trval iba pár minút. Ďakujem, pán správca! Potom sme sa obaja vybrali vlastnou cestou. Predsa len dnes bol deň zápasu a chalani sa museli pripraviť. Bola som z toho pekne nervózna, takže som Jurovi povedala, nech sa do zápasu okolo mňa radšej príliš nemotá. Nechcela som moje nervy preniesť na neho. 

Bola som rada za to, čo urobil. Popravde mi tak trochu spadol kameň zo srdca. Už len zostáva nájsť ten správny moment a povedať o nás ocovi. Z toho som mala strach. Viem, že mu na mne záleží niekedy až príliš, a preto som sa obávala, že sa mu to, čo sa medzi mnou a Jurom deje, nebude páčiť. 

Kráčala som po chodbe a vtom som ucítila niečí pohľad. Neviem to popísať, ale proste som vedela, že ma niekto pozoruje. Obzrela som sa okolo seba a nikde nikoho. Prešla som kúsok za roh, pretože som trošku spanikárila. Predsa len, čo ak to je nejaký úchyl, ktorý by sa ma rozhodol uniesť a potom zavraždiť. Ach, Bia! Prestaň si v hlave tárať nezmysly a hlavne prestaň pozerať toľko filmov! Snažila som dostať temné myšlienky z hlavy. Chvíľku som na tom mieste pobudla. Keď som nabrala odvahu a uistila som sa, že ma v skutočnosti nikto nesleduje, vybrala som sa do mojej izby.

,,Hello!" Pozdravilo ma dievča o niečo málo mladšie než ja. Bola štíhla, mala krásne dlhé blond vlasy a aj napriek tomu, že jej tvár prezrádzala nízky vek, bola o dosť vyššia odo mňa. Ale tak oproti mne je vyšší každý. 

,,Hi!" odzdravila som ju späť. Asi sa ubytovala len dnes. Nikdy predtým som ju tu totiž nevidela. Ďalej som sa tým ale nezaoberala a rozhodla som sa, že zvyšok dopoludnia strávim pri pozeraní Netflixu. Narazila som na dlho ospevovaný Bridgerton, ktorý som doteraz nevidela a po tom, čo som si pozrela pár častí, som sa cítila ako dáma v devätnástom storočí. Ak sa budem na obede správať divne, nech na to prosím nikto nereaguje. 

,,Bia, čakali sme na teba. Kde si bola tak dlho?" spýtal sa otec. Ako by to nebolo zrejmé. Moje oči boli od toľkého čumenia na telku celkom boľavé. 

,,Pozerala som seriál."

,,Aha, nič neobvyklé. Hmm, toto vyzerá dobre." Keď sme si všetci vybrali náš obed z bohatého menu, všimla som si znovu to dievča. Pozorovala ma. Kútikom oka som sa snažila nenápadne na ňu hľadieť tiež. Dívala sa na mňa takým zvláštnym pohľadom, ako by som jej ublížila. Ale ja ani neviem, kto to je. Po chvíľke som sa nám ale stretli pohľady a ja som už nedokázala predstierať, že som si jej pohľad nevšimla, tak som na ňu len zagánila, aby na mňa prestala zazerať. Zabralo to.

Po obede sme sa išli vychystať na zápas. Obliekla som si pohodlné nohavice a teplý sveter, cez ktorý som si navliekla ešte dres našej reprezentácie. Veď keď už na hokej, tak v plnej paráde. Vzala som si malý ruksak s najpotrebnejšími vecami a vtom mi pípla správa.

Ahoj Bia! Prídeš na zápas?

To sa musíš pýtať?

Len som sa chcel uistiť. 

Jasné, že tam budem. Budem povzbudzovať ako nikdy predtým.

Teším sa, že ťa tam uvidím.

Len sa mnou príliš nerozptyluj!

Ty si ale veríš! 

Tak isto ako ty.

Ak stihneš, prišla by si chvíľu pred zápasom pred šatňu?

Možno.

Jasné, že prídem. Len som sa s ním trošku pohrávala. Nech je sranda. Ale verím jemu a chalanom. Verím, že dnešný zápas bude pre nás úspechom.

Keď sme prišli na miesto, nebolo tam ešte veľa ľudí. Predsa, už len kvôli Covid opatreniam sme mali šťastie, že sme sa sem vôbec aj my dostali. 

,,Oci, pôjdem si rýchlo ešte kúpiť niečo na pitie." Zaklamala som. Prikývol a ja som sa vybrala za Jurom. Ešte som mu to celé nechcela vešať na nos. Musím nájsť na to ten najvhodnejší čas. Ale zas, kedy je najvhodnejší čas oznámiť otcovi, že ste si v priebehu niekoľkých dní začali s hokejistom a vaše spoločné fotky sa pohybujú po sociálnych sieťach? Pozrela som na displej mobilu. Ešte som mala pár minút na to, aby sme sa porozprávali. Ale zas nastal ten pocit. Niekto ma sledoval. Pud sebazáchovy mi hovoril, aby som pridala do kroku, no moja zvedavosť nad ním prevyšovala a tak som len zastala na mieste. Znovu som sa okolo seba poobzerala a vtedy som si ju všimla. Tie jej svetlé vlasy a jej výrazné oči ma pozorovali spoza rohu chodby. Všimla si, že som sa začala obzerať a zaliezla. Zrejme si pomyslela, že som si ju nevidela. Nechala som ju v tom. Nech si myslí, že som ju nevidela. Pokračovala som ďalej s hlavou plnou tej dievčiny. Kto to je? Počkať, ale čo tu vlastne aj robí? Ale čo ak to je sestra alebo nejaká iná príbuzná niekoho z chalanov? Je len jeden spôsob, ako to zistiť. Spýtam sa na ňu Jura. 

,,Ahoj Bia!" Nečakane ma objal odzadu. Trošku som sa preľakla, ale o moment neskôr som si už užívala jeho náruč.

,,Nečakal som, že prídeš."

,,A čo si si myslel? Že sa na teba vykašlem? Keď si o nás povedal celému tímu, asi nemá zmysel, keby sme sa skrývali a ja za tebou neprišla."

,,Mám len taký pocit alebo sa hneváš?"

,,Nehnevám, čo si? Počuj, mám na teba ale takú otázku."

,,Počúvam." Usmial sa na mňa so zvedavými očami.

,,Dnes som na chodbe stretla jedno dievča. Vysoká blondínka, o niečo mladšia než ja. Nehovorila som s ňou, ale keď som bola na obede, zvláštne sa na mňa dívala a teraz," Juro spozornel a ja som stíšila hlas, ,,som ju videla tu. Bola tam za rohom a mala som pocit, že ma sleduje. Alebo niekoho z vás a ja som jej len prišla do rany, neviem. Preto som sa ťa chcela spýtať, či nie je príbuzná niekoho z chalanov, či o nej niečo nevieš." Juro sa na chvíľu zamyslel.

,,Vieš čo, myslím, že viem o kom hovoríš. Podľa opisu to vyzerá na Paťovi sesternicu. Viem, že prišla s ním, lebo rada cestuje a chodí na súkromnú školu, tak si to môže dovoliť. Bral ju sem na svoje náklady a riziko. Ale neviem...nie som si stopercentne istý, či to môže byť ona." S tou odpoveďou som ale ja bola viac než spokojná.

,,Fajn, len som sa chcela uistiť. Normálne mi odľahlo, že to nie je žiadna šialená stalkerka." 

Pár minút sme ešte pobudli na chodbe. Občas sme sa pobozkali, no väčšinu času sme si iba užívali prítomnosť jeden druhého držiac sa za ruky. Potom som sa ale musela vrátiť na miesto k ocovi a Patrikovi, aby to nebolo podozrivé.

,,Vidíme sa po zápase."

,,Veľa šťastia."