Keby niečo...[Juraj Slafkovský fanfikcia] SK

KAPITOLA 11

Rozprávali sme sa spolu tak dlho, že som až stratila pojem o čase. Už dávno som sa necítila pri niekom tak komfortne, ako pri Jurkovi. Sedeli sme na zemi opretí o posteľ. Bola som v jeho objatí, držali sme sa za ruky. Keď sme si o sebe povedali všetko, sedeli sme tam aj naďalej, len tak bez slov. A ak mám byť úprimná, to mi stačilo. Pomrvila som sa v jeho objatí až ho myklo.

,,Je všetko v poriadku?" spýtala som sa.

,,Noo, áno je...teda nie. Som strašne nervózny z toho zápasu." Ale no tak. Niekto ako ty nemá byť prečo nervózny. To som mu chcela povedať. Viem však, že to by mu mohlo spôsobiť ešte väčšiu nervozitu. Tak som sa ho pokúsila ako-tak upokojiť: ,,Na chvíľu musíš prestať myslieť na takéto veci. Uvoľni sa! Uvidíš, že aj tak to dobre dopadne." 

,,Čo ak prehráme? To nebude pre nás dobré."

,,Jedna prehra hore dolu. Nemôžeš byť na seba tak náročný. Ty sám predsa vieš, že v tejto brandži je prehra úplne normálna. Raz si na vrchole, potom na spodku."

,,Týmto nepomáhaš." Má pravdu. To som trochu prehnala.

,,Viem, ako to napraviť." nahodila som svoj zvodný úsmev.

,,Ale a ako?" pokračoval v hre. Už som to nevydržala a vrhla som sa mu okolo krku, pričom sme sa začali vášnivo bozkávať. Tento moment sa začal pomaly vymykať spod kontroly, a to asi tak, že som skončila ležať na ňom a naše ruky boli úplne všade. Moje telo sa pri každom jeho dotyku akoby vznášalo. Jeho pier som sa nemohla nabažiť. Krásny moment bol ale prerušený klopaním na dvere. Doriti! To nemyslí ten človek za dverami vážne.

,,Kto to môže byť?" znervóznela som.

,,Ja neviem! Niekto z chalanov? Možno Craig?" Osoba ešte niekoľkokrát zaklopala.

,,Bia, musíš sa schovať!"

,,Dobre, ale kam?" Moje oči v tom padli na dvere od kúpeľne. Bože, ale som sprostá. Ukázala som na ne a Juro prikývol. Klopanie neustávalo.

,,Už ideeem!" zakričal Juro. Zavrela som dvere kúpeľne, no ucho som nechala nastavené, aby mi neuniklo nič z rozhovoru. Ja viem, to sa nerobí, ale čo ak je to nejaká skalná fanúšička??? 

,,Kňažoooo!!! To ty?"

,,Čo neotváraš? Čo tu máš babu?"

,,Ale kde? Vidíš tu nejakú?"

,,Jaj, to máš pravdu, ktorá by ťa aj chcela?" Haha, ale si vtipný.

,,No načo si prišiel?"

,,Len tak pokecať."

,,Nepokecáme zajtra? Som unavený. Skoro som nespal minulú noc, veď vieš." Čo? Prečo nespal? O čo tu ide? No tak Bia, nepodliehaj žiarlivosti!

,,No dobre teda, ale počuj...vieš, čo je tá baba, čo sme sa s ňou fotili. No, tak tu bola, že potrebuje s tebou hovoriť. Ty s ňou niečo máš?" Zasmial sa.

,,Ti šibe, prečo by som s ňou mal niečo mať?"

,,Asi tak, veď je malá, postavu má fajn, ale inak je úplne obyčajná. Kámo, máš na viac."

,,To si píš."

,,Ja by som si s takou nikdy nezačal. Príde mi ako jedna z tých, ktoré ťa chcú len za to, že si hokejista. Ale veď, to sme už preberali."

,,To máš pravdu." Čo to trepeš? To ale nemyslí vážne, či? Slzy mi začali stekať po lícach. Viem, že máme náš vzťah udržať v tajnosti, ale prečo by aj tak niečo takéto hovoril. Koniec rozhovoru som nezachytila. Spamätala som sa až keď Juro otvoril dvere. Sedela som na studenej zemi s prázdnym pohľadom som hľadela na ešte prázdnejšiu stenu.

,,Bia, ja ti to vysvetlím!" začal. Potrebovala som však byť chvíľu sama.

,,Ja viem, že máme toto...ani neviem čo to vlastne je, udržať v tajnosti, ale prečo hovoríš také veci?? Vieš čo, nechaj tak."

,,Bia, ja som len chcel...."

,,Povedala som, nechaj tak! Už je veľa hodín. Aj tak musím ísť, aby ma otec nehľadal." Bez ďalších slov som vyšla z jeho izby. Bezmyšlienkovite som trafila do tej mojej a zvalila som sa na posteľ. Hlavou mi bežali rôzne scenáre toho, čo mi chcel povedať. Pravdepodobne sa mi chcel ospravedlniť. Bolo by to ale úprimné?? Podľa toho, čo hovoril ,,Kňažo", mi bolo jasné, že sa predtým o mne rozprávali, aj to v akom zmysle. Čo ak je aj Juraj len jeden z tých chalanov, ktorí sa s dievčaťom chcú len zabaviť. Pípla mi správa.

Prepáč, vieš ako som to myslel. Vieš, ako sa pri tebe cítim. Ak je to vzájomné, musí ti byť jasné, prečo som hovoril tie veci. Keby niečo, budem na našom mieste. 

Nebudem klamať, toto ma trochu zahrialo pri srdiečku a možno mu teda môžem veriť. Ale ja sa len tak ľahko nepoddám. To si píš! Pozrela som si správu, nech sa mu ukáže videné. Ak to cítiš tak, ako tvrdíš, tak príď. Budeme sa hrať. Odteraz budem tá nedostupná a uvidím, ako sa to vyvinie. Keď sa už on s chalanmi o mne pravdepodobne rozpráva. Nech je sranda. Áno, nudím sa. Ale chcem ho aj otestovať. Vlastne nie len jeho, ale aj seba. Chcem zistiť, či je to čo teraz cítim skutočné, alebo len chvíľkové pobláznenie. Nuž teda let the games begin!!!