Zbierka rýmov

O úsmeve + OZNAM

Pre všetkých tých (tie dve slová po sebe znejú zvláštne...), ktorí čítajú tieto básne mám jeden veľký ale dúfam že krátky oznam... odo mňa môžu vyjsť ešte romány a romány nezmyslov kým sa dostanem na podstatu veci, napríklad aj táto veta!! Vôbec nemusela byť napísaná ale... No radšej k oznamu!!

Nepridávam poslednom čase básne... Tí, ktorí ich čítajú to istotne postrehli. Ale nie, neprestal som. Snažím sa písať ďalej, ale ak si odmyslím dosť práce na záhrade, ktorú beriem ako dosť dôležitú a neodkladnú, tak je tu ešte jedna vec, ktorá mi pridávať básne bráni. Učiteľka mi povedala, že sú nejaké literárne súťaže a každá z nich si vyžaduje dve básne. Básne, ktoré neboli nikdy zverejnené... Dozvedel som sa o tom dosť neskoro, ale nevadí... Skúsim to. Skúsim napísať nejaké štyri básne pre tie súťaže aj keď (ak poznáte aspoň nejakú z týchto básni, samozrejme ma to veľmi teší!!) ale nie sú natoľko dobre aby mali nejakú šancu uspieť v tých súťažiach... Aspoň sa zúčastním lebo viem, že by som si kládol otázky typu "Čo ak??" alebo "Prečo som to neskúsil??"

A tak to skúsim!! Naozaj za to nič nedám. Nič okrem mojej pomalej aktivite v Zbierke básni. Keďže tie práce čo pôjdu do súťaže nemôžu byť zverejnené, tak ich sem ešte nepridám. Ale po súťaži áno!! S upozornením, že daná báseň bola zúčastnená na súťaži. Písať v krátkom čase štyri básne a pritom hlavne veľa, veľa pomáhať na veľkej, naozaj veľkej záhrade dá zabrať. Tak sa na mňa, prosím, nehnevajte. V nadpise ste určite postrehli "O úsmeve..." čím som chcel naznačiť, že tu nebude len tento ehm.. dlhý.. zas dlhý... oznam, ale aj báseň. Je to krátka báseň. Veľmi krátka. Vlastne to nie je báseň ale len časť básne, ktorá bude možno použitá v jednej z tých súťažných. Nebudem viac zdržiavať... Ešte raz vás prosím aby ste mi moje nepísanie básni odpustili. Dúfam, že sa vám tých pár riadkov bude aspoň trochu páčiť. Úsmev.

Rád by som videl na viacerých tvárach úsmev,

ktorý by rozsvietil cestu nevidiacim radosť

kde sa podel z ulíc radostný smiech, spev??

Kam sa podel človek dávajúci prednosť??

Nie kroky bok po boku smútku, nekonečnému žiaľu

prekročiť čiaru a odvážiť sa vyjsť na svetlo,

z nekonečnej zimy na teplo,

po smiechu prichádza plač, slzy

nejeden krok smerovaný späť do tmy ma mrzí,

nejeden pohľad na ľudí mrazí, bolí

potrebujem úsmev!! Tento svet potrebuje smiech!! Aby sa láska vrátila...

tohto chladného tieňa mám už dosť!!

Lebo viem že to platí aj opačne!! Po plači prichádza radosť!!

Úsmev vládne svetu,

úsmev vládne nám,

úsmev vládne jarnému kvetu

aj zimným záhradám!!