Zbierka rýmov

Seba samého

Pomaly sa už Zbierka rýmov blíži ku koncu a ja som začal intenzívnejšie premýšľať nad tým, či prvú časť ktorú som nechal vynechanú zaplním úplne prvou básňou kvôli ktorej teraz píšem aj tieto riadky, alebo či si ju nechám len pre seba. Priznám sa, že keď som napísal Prvú novoročnú (čo mimochodom bola naozaj prvá napísaná báseň v tomto kalendárnom roku :D), vtedy som nepremýšľal nad pridaním tej básne, ale dnes... No predsa, koniec zbierky je síce za rohom ale ešte tam nie sme!! Dovtedy sa určite rozhodnem či prvú báseň zverejniť alebo nie... :D

Už vám chcem len zaželať príjemné čítanie. No tak, ľudia, usmejte sa :D

Počul som dopadať dážď

na sklo ktoré svetlo lámalo

chcel som do ríše snov zájsť

v ktorej niet ničoho čo by sklamalo

  Seba samého 

Pochop,

ty si tá hviezda ktorá svieti

uchop,

šťastie keď k tebe letí

Nečakaj, nečakaj kým dážď prestane,

prestaň hasiť pocity,

pocity bez ktorých srdce samotou zastane,

zastaň pred priepasťou prázdnoty

uteč, uteč

od nedôvery samého seba

uteč preč...

Nie druhých,

presvedč tým seba samého

nie druhých,

neobchádzaj hladného

Radí mi vnútorný hlas

niekedy neviem, neviem

či stojím alebo padám zas

ale viem, viem že nesmiem

zabiť svojim žiaľom toľko krás...

Musím vstať, no tak vstaň!!

Oni ti neveria, nevzdávaj sa!!

Dôveru v seba si chráň!!

Nerob to pre tých čo neveria

že to zvládneš, rob to pre seba

a oni jedného dňa uveria

Nezastavuj keď si to želajú

keď to nedokázali oni,

chuť zastaviť druhého mávajú

lebo sa stratili vo vlastnom tieni!!

Keď tieto riadky na papier kreslím,

z dažďa sa stalo mrholenie,

z tmievania noc a ja nespím

lebo ešte nedokrvácalo ublíženie

ktoré ste vo mne zanechali

keď ste nestíhali

nie mojou vinou ste seba vynechali

z vašej budúcnosti...

O svojej sile presvedčme seba samého

nikto iný nemá právo našu silu obmedzovať

po vašich ranách mrznem, ale nepripomínam nahého

lebo ste si nevzali všetko ale len to, čo nebudem potrebovať...