Zbierka rýmov

1937/ II.

Muž v hnedom kabáte

na ramenách sa usádzajú drobné kvapky

„Nikdy nenájdete to, čo hľadáte..."

Spomínal na slová zomierajúcej

ženy v náručí a slzách

padlej, milujúcej,

objímajúcej jeho štíhlu postavu

videl v jej očiach zhasínať

iskru života ktorá ukončila jeho častú predstavu

vo chvíli kedy v ňom niečo začalo zomierať

Na sebe stále cítil jej krv

obzeral si dlane

nevedel čo má spraviť prv,

tasiť zbraň a či zastaviť kvapky tak slané??

Prešiel cez cestu, otvoril dvere

schody pod každým krokom praskali

kráčal rýchlo po boku zomierajúcej viere

nebol si istý či priateľmi byť prestali,

nebol, nevedel či

došli na koniec alebo pred koncom zastali

len jediným výstrelom sa všetko skončí??

Vtrhol do malej izby

nečakal lebo sa bál

že stratí odvahu

odrazu tvárou tvár stál,

v ruke zbraň

pred niekým koho celý život poznal

„Prosím, jej detstvo chráň"

Povedal muž s dievčatkom v náručí

dievčatko návštevu pozdravilo

„Dovoľ jej nech šťastie spozná, nech sa naučí..."

Chcel sa rozlúčiť, až potom nech umlčí ho

„Navždy"

Riekol zmierený muž,

pevne stískal dievčatko na podlahe kľačúci

muž, čo sa nebojí smrti

ale pri strate milovaných plačúci

Dievčatko čakalo pred dverami

„Miloval si ju, viem..."

Vyslovil kľačúci muž s roztrasenými perami

„Vstaň!!" zvýšil hlas, „Tento čin neľutujem!!"

Zbraň zvieral pevne v chladnej dlani

„Už to sprav," vstal zo zeme „Čo ti v tom bráni??"

„Bola to nehoda, vieš to, bol si tam"

Muž so zbraňou mlčal

„Bez nej sa cítim sám!!"

Nadýchol sa a zakričal

vystrašené dievčatko sa postavilo do dverí

uvidelo zbraň pred otcovou tvárou

„Postaraj sa o ňu, si jediný komu verí..."

Muž so zbraňou klesol s hlavou,

natiahnutú ruku stiahol k telu

„Nechcem náš život zhrnúť do jediného výstrelu..."

Povedal

„Viem že si nechcel, bola to nehoda"

„Stmelila nás krádež jablka, spomínaš??"

Muž so zbraňou prikývol „Neverím že to bola náhoda"

„Prečo pohľadom uhýbaš??"

Otec dievčatka položil ruku na mokré rameno priateľa

„Vypadni, strať sa!!"

Nakázal strelec

„Domov, domov vráť sa!!"

„Máš dcérku, ja už len teba a nechcem ťa stratiť"

Povedal muž so zbraňou

„Mám ťa rád, ale obaja sa nemôžeme vrátiť..."

Našli by ich

„Aspoň viem, že sa naše priateľstvo nekončí"

Otec dievčatka sa nedokázal usmiať

„Si to ty, čo z nás dvoch čiaru nemožného prekročí..."

Neobjali sa,

z ovocnej misky na stole

vzali zelené jablko, a po schodoch zišli dole

„A čo bude s tebou?? Šéf to zistí"

„Vtedy už budeš preč..."

„A nech ti ani nenapadne odosielať sem listy!!"

Vedel že si to odnesie, vedel, že stratí reč...