Zbierka rýmov

Dáma

Túto báseň som napísal dávno. Viem, že ku staršej tvorbe zvyknem pridávať rok v ktorom sa napísala, ale priznávam sa, že si už nespomínam kedy bola Dáma napísaná. Zdá sa mi, že to bolo 2014... Alebo 2013?? o.O Jedno z toho je isto správny rok, a mrzí ma, že si nie som istý... 

Prajem vám príjemné čítanie. Ale aj keby sa vám to nepáčilo, tak prosím, úsmev :D

  Venoval som každú jednú chvíľu snahe
lenže nevedel som, že chvíľa sa mení na večnosť
a moje myšlienky sa bez teba stáli nahé
ale už sa to čomu sme sa smiali stálo skutočnosť
niečo čo sa rútilo tak nezastaviteľne bolo udržať namáhavé
nekontrolovateľne držalo tú bezcitnú rýchlosť
a prevalcovalo to oboch, nie mňa ani teba, boli sme celok ktorý rozdelila zlosť
nenávidím dámu čo skrýva svoju pravú tvár, zahalenú dámu menom žiarlivosť.

Slová som vymenil za teba a nás
no ty si chcela niečo viac a ja som sa usmial
chcela si heslo na knihú tvári a mňou zatriasol mráz
a ja som si len chvíľu s tebou ticho prial
to heslo som ti dal a teba štvala každá jedna činnosť ktorú som tam mal
sledovala si ma aj keď som nevedel že si tam a aj keď som tam nebol
zmenil som si heslo a hneď som sa stal neverníkom
myslel som, že sme pár čo sa stráca v pohľadoch no zrejme som oslepol
nové heslo som ti nedal lebo si zneužila dôveru a ja som zostal tým podvodníkom
myslel som, že sme šťastní pár čo žije pre seba ale vidím ako som sa mýlil,
chcel som starodávny vzťah neovplyvnení dobou ale zrejme som to len viac silil
a prevalcovalo to oboch, nie mňa ani teba, boli sme celok ktorý rozdelila zlosť
nenávidím dámu čo skrýva svoju pravú tvár, zahalenú dámu menom žiarlivosť.

Ani kniha tvári neodhalila tvár tej dámy
proste prišla, pohrala sa s nami a my sme jej nátlak neustáli
chcel som len aby sme boli spolu sami
žiadny ľudia na druhej strane ktorým odpíšeš keď si my nemáme čo povedať
možno sme si boli moc istí alebo sme sa prehnane báli
dnes sa znovu učím slová využívať vo vetách ale nie pre teba, ani tvojim priateľom v knihe sa nebudem spovedať
skrývali sme svoj strach že nevieme čo povedať jeden druhému, možno preto nás rozdelila dáma ktorej sme sa len smiali
myslel som, že zdieľame predstavy ale už vidím, že sme si obaja niečo iné priali,
zhasol som svetlo z malej škatulky, vyšiel na svetlo za oknom a sledoval ako celý svet žiari.

Každý deň trvá 24 hodín a každý deň oslavuje alebo plače niekto iný, každý deň stavia niekto pod nohy pasť
mám strach, že tie hodiny nebudú stačiť aby som našiel v niekom to svetlo,
svetlo ktoré by svietilo na cestu aby som videl že predo mnou nie je priepasť
veď ja už ani neviem koľko dní blúdenia v predstavách prešlo
a prevalcovalo to oboch, nie mňa ani teba, boli sme celok ktorý rozdelila zlosť
nenávidím dámu čo skrýva svoju pravú tvár, zahalenú dámu menom žiarlivosť
nemá zmysel s ňou súperiť lebo nehrá fér ani neprehráva
musíme len počkať kým ju to prestane baviť a odíde preč
odíde hneď ako zistí že vašej dôvere nezničí pevné hradby nech vám čokoľvek do ucha narozpráva
mňa ešte svetlo nevyviedlo z tmy ale aspoň som našiel znovu svoju reč
nerozdelil nás žiadny stĺp ale malicherná detinská zlosť
nenávidím dámu čo skrýva svoju pravú tvár, zahalenú dámu menom žiarlivosť.