Zbierka rýmov

Sloboda

Slobodu si predstavujem ako šťastie

keď prvá nádej spadne, nová ihneď rastie

keď niečo naruší tok v našej dôvere,

bojovali sme za ňu a aj tak žijime ako vo voliere

oslavujeme slobodu jediným dňom

akoby po ňom niečo prestalo dávať zmysel snom

a napĺňať radosťou každú nemú tvár

spievať, lúskaním prstami oživiť čaro Vianoc a odovzdať dar,

dar po ktorom nečakáme niečo, čo by náš dar prekonalo,

dar, aby niekoho srdce šťastím zaspievalo, aby sa opäť skutočne milovalo,

a neoslavovať padlých ale nájsť si chvíľu na smútok zo spomienok,

neoslavovať že sa niekedy za slobodu bojovalo

lebo pre ňu vyhasol nejeden plamieňok,

vyhasol zbytočne lebo sloboda neznamená toľko čo niekedy

vyhasol preto, aby sme sa my, tí čo prišli po nich mohli dotknúť slobody.

Rozeznel zvon,

deti nevidím a už dosť dlho hľadím von

cez okno nevidieť nič, len chladné slnko čo hlási deň,

A my?? Ukrytí v pohodlí tepla, zbabelí a vymrelí ako ten starý peň,

peň okolo ktorého prešlo toľko ľudí

A koľkí si ho všimli?? Sme neviditeľní, hlúpi či až tak chudí??

Rozonel zvon,

druhý krát na poplach

asi je ťažké rozoznieť vo vlastnom srdci tón

byť slobodní, voľní vo vzduchu ako vetroplach

alebo snívať o slobode, čakať doma kým zazvoní telefón

do ktorého aj tak nič podstatne nepovieme

to, že my sme dokonalý ale ostatní hlúpi, to riešime, to všetci vieme

Prečo sa usmiať?? No predsa lebo takú maličkosť smieme.

Rozoznel zvon, zaznel chórus,

orchester, zbor, hlasný vysoký výkrik čo značí radosť

byť slobodný vo vlastnom svete lebo v tomto je voda samý chlór už

byť slobodný vo vlastnom svete lebo v tomto silno udrela zlosť

a my sme to nedokázali ustáť, napriek tomu sme dokázali lietať

V hudbe sa gitary zlievajú do bicí, na krátku dobu husle a potom náhle mlčanie

gospeloví speváci pozdvihli dlane k nebesám a niečo začali splietať

to je sloboda v mojej naivnej predstave, sloboda na ktorej konci znie hlasité dýchanie

veď posledné nádychy sú len posledné spievanie po ktorom nasleduje len slobodne lietanie.