Stále je viac a viac vidieť v pohľade to niečo čo bolí
to, čo na chrbte mrazí a vo mne osobne dobrý pocit zborí
možno to vidím len ja alebo sa mýlim
možno som za blbca alebo sa k zemi blížim
ale v každom po čase vidím iskru ktorá nežiari ako by mala
ktorá nerozžiari ani len tmu vo vlastnej duši a počuť z nej hlas akoby sa mi smiala
neprestávam hľadať to ľudské svetlo aj keď si už dám pozor s kým srdce skrížim.
A vždy sú s nami tie večne otázky čo tvoria pod nohami prekážky
môžeš byť vysoko ale vždy budeš spoznávať porážky
je to tak či chceš alebo sa s tým odmietaš zmieriť
keď sa bojíš výšok tak načo k oblakom mieriť??
To čo zo mňa dnes je, obyčajný chalan, za to chcem sto krát poďakovať mame
pravdou sa stávame keď sa pravde do oči pozrieme
keď naberieme odvahu sa pred zrkadlo s otvorenými očami postaviť
a nikdy to nebude inak, nikdy sa nič nezmení keď budeš len čakať kým sa to stane
stále tu budeš ty a kým tu si môžeš svoje nocľahy popri ceste tvoriť
ale nespi príliš dlho lebo zlenivieš a začneš pochybnostiam v sebe dvoriť
máme možnosť spraviť niečo čo v srdciach druhých zostane
nemyslieť len na seba, vzal som pero do rúk lebo nechcem čakať kým mi srdce biť prestane...
YOU ARE READING
Zbierka rýmov
Poetry#1 v poézii #1 Wattpad Awards 2015 v kategórii poézia Za všetko vám ďakujem, ste úžasní!! :) ......... Zopár bielych vločiek padá starší pán zasnežené piano zbadá uprostred bielej lúky prisadne k nemu a odoženie muky, ktoré ho trýznili celé nekonečn...