Zbierka rýmov

Navždy (súťažná)

Tak, a Navždy je posledná báseň ktorá bola zaradená do súťaže. Bol by som rád keby si ju užijete a dúfam, že sa vám bude páčiť. Spomínam si na učebňu na prvom poschodí. Výhľad z okna zakrýval vysoký strom skrývajúci sa v rannej tme. Pár minút do začiatka prvej veľmi, veľmi skorej školskej hodiny a učebňa bola prázdna. Ničím nerušený som vzal papier a pero. Nerozsvietil som. Nechal som tmu tmou a sledoval ako sa pomaly vyjasňuje. Započúvaný do kriku a krokov na chodbe z druhej strany zavretých dvier, a východom slnka som dopísal posledné slovo tejto básne...

Možno preto, že si dokážem presne spomenúť na to ráno, mám pocit, že je Navždy niečim, čo si zapamätám do posledného detailu, hlasu, pocitu, východu slnka spoza holej koruny stromu... Možno preto mám pocit, že ten moment bude trvať navždy... Každopádne... Verím, že sa niekomu zapáči. Budem veľmi rád. Ak ste tento úvod nepreskočili, tak vám ďakujem, a želám krásne čítanie (to želám aj tým, čo úvod preskočili, len škoda, že sa to nedozvedia ak sa k úvodu neskôr nevrátia...) A prosím, usmejte sa... :D

Nezabúdajme na to, čo nám dávalo odvahu milovať,
silu znovu vstať, vstať po tvrdom páde a znovu bojovať,
nesedieť len v pohodlí pod umelými svetlami
máme v sebe silu navštíviť miesta, ktoré nebudeme pred koncom ľutovať
mne chýba na obrazoch tento svet zobrazovaný pestrými farbami!!
Prečo nedarovať keď chce niekto tak veľa mať??
Prečo vládne strach, strach mame, otcovi, starkým na verejnosti pusu dať??
Týmto výkrikom ktorý nepočuť chcem veriť, že sa naučíme znovu radovať
veriť, že sa človek úprimných prejavov prestane strachovať!!

Jedného dňa som počul, že človek zostane navždy obrazom svojich rodičov
ale ja si myslím, že každý dokáže prejsť tieňovou čiarou,
byť niekým, kým byť chce
odhodiť masku herca a zostúpiť z javiska,
nekráčať za všetkými ale za jedným!! Za jedným kto nás pevne vystíska,
prestaňme sa topiť v slanom mori, prestaňme sa báť prijať záchranné lano!!
Desí ma pocit, niekedy... Že nepočuť moje volanie lebo na mori vládne hluk
Prečo žiť spokojne ukrytý v slzách?? Prečo keď tie chutia tak slano...
Prečo?? Skúsme vyplávať nad hladinu!! Je to ťažké ale skúsme to!! Mne chýba čerstvý vzduch.

Zvykáme si na mylný pocit, na pocit, že čo by sme chceli nedokážeme zmeniť
strach je tá hlboká priepasť ktorá nám bráni veriť
veriť, že po páde dokážeme vstať
a aj dávať, nie len brať,
Potrebujeme lásku!! Milovať!! Viera znamená prekonať strach
Preto kričím!! Strach!! V tme sa strať!!
Z tmy chcem vystúpiť!! Lebo sa bojím,
že si na lásku nedokážem spomenúť keď naň napadne chladný prach
preto mám niekedy pocit že padám!! Padám aj keď stále stojím.
Zo slaných prúdov sa snažím vyplávať, aj keď ma vlna niekedy stiahne na začiatok...
Možno majú pravdu, a naozaj som prislabí... Ale nemôžem plávať prestať!!
Záchrana neprichádza a ja sa už nechcem ďalej trestať...

V láske vidím záchranu presne tak, ako blúdiaci na púšti v daždi
aj keď niekedy premýšľam... Nie som si istý, či nebola chyba veriť slovu navždy
želám si úsmev nech svet nevyzerá tak chladný,
želám si otvoriť oči a východ slnka sledovať,
žiadam len silu, silu neprestať milovať.
Možno som naivný, áno
Ale verím, že môže byť krásny deň aj keď zaspaté je ráno.

Každé ráno prichádza nocou,
a každá noc po dni
navždy si budem vážiť každý krok prejdení vašou pomocou
dúfam, dúfam, že navždy budem veriť v šťastie a splnené sny
lebo presne to mi často dodáva silu byť šťastný...
Mrzí ma pomyslenie, že sa z nás úprimný úsmev stráca... Niekde v hlbokej a mrazivej tme
verím, verím, že ho ešte uvidím, ale už nie len v sne.