Zbierka rýmov

Svetlo

Neraz som videl ukazovák smerovať na breh,

na ktorom som stál a osobne pozeral,

pozeral som na kinové plátno vytvorené v mojej mysli

neprebiehal maratón ale bol to akýsi beh

víťaz behu pristúpil k poslednému a dlaň si porezal

presne ako vo winnetou, ľudia nechápali, prekvapene stáli všetci čo tam prišli.

Svet si cení niečo iné čo si cením ja, iné hodnoty, iné myslenie

to čo vyžadujú ľudia nie je zďaleka toľko koľko sa rozhodli brať

kráčať po tomto svete už pripomína v bahne brodenie

prejsť na druhý breh dá človeku zabrať, viem, a možno preto toľkí z nás zostali stáť.

Cez rieku si musíme postaviť mosty

pomôžme si pri stavaní a všetci po tom moste môžeme prejsť

zbytočné je stavať tisíce vedľa seba len z tvrdohlavosti

pokračujme, nekráčajme vzad, vlastný strach sme už nechali dosť ďaleko zájsť.

A kto som ja?? Len jeden z vás, jeden čo má vlastne vízie

stratený optimista čo ho pošliape dav

niekto, koho nezobrazujú v reklamách dnešné televízie

svet vidím ako mínové pole, a keď chceš prejsť, niečo pre to sprav.

Zajtra začne nový príbeh so starými cestami

doteraz neobjavenými, ale nehľadaj na nich kráľovstvo

nenájdeš ani úspech, ten si musí každý postaviť sám, prejdeme si ešte veľa testami

a tento svet, ľudia nás budú skúšať, nevyhráš každý boj ale aj tak je vyvesenie bielej vlaky bláznovstvo.

Moje myšlienky nemusíte chápať, chápte seba

každý je svojim vetrom do plachiet aj svojim sprievodcom

u mňa nenájdete vlajku, som tam len ja a čakám na úkaz z neba

ktorý zrejme nepríde, preto zatiaľ len bojujem so zlým vodcom,

s vodcom ktorý radí zle, viem že radí zle a často ho poslúchnem

čo píšem je vietor do mojich plachiet a čo cítim oheň ktorý poskytuje teplo

slnko osvetľuje deň tak prečo ho ignorovať?? Treba zabojovať, bojovať, lebo ani ja to svetlo nezhasnem

nikto z nás nemá takú moc, nikto nie je viac ako človek,  a viera v šťastnejší svet je moje svetlo!!