Zbierka rýmov

Krv steká po tvári

Potrebujem vedieť že sa vrátiš,

keď odídeš,

že city s ktorými si sa lúčila nestratíš

bojím sa že sa vzbudím a ty tam nebudeš

potrebujem stískať tvoju dlaň

a vidieť ťa v náš moment smiať

prosím, svoj pohľad si chráň

ponúkam málo, ale viac zo seba nedokážem dať

Čakám na odpoveď, čakám kým sa vrátiš späť

ja neviem, možno si zablúdila,

ak kráčaš v tme, spomeň si na svoju hviezdu a ňou si svieť

len sa prosím vráť, už sa vráť lebo mám strach že si preč odletela

ako utekali dni čakania na tvoj príchod,

preblesklo okolo mnoho hviezdnych mien

ale žiadne nežiarilo budúcnosťou ako nad mrakmi slnka východ,

ako tvoj úsmev ktorý posunul ku oblohe veľa nezabudnuteľných zmien

Cítim sa akoby kráčam po bojisku,

pod nohami mäkká pôda ktorá sa prepadá

krv steká po tvári a ja stále hľadám východ v bludisku

čakám na tvoj úsmev ale mám strach, že ma v ňom nik nezbadá

Nevedomosť je niekedy požehnaním

ale ani zďaleka niet ospravedlnením,

že tiež blúdiš v lese ktorý bol nami utajeným

momentom, ktorý sa začína stávať zabudnutím...

Blúdime na rovnakom mieste, možno chodník je spoločný

a neprišla si aj keď si vedela kde ma hľadať

to šťastie som ja nemal, preto bol každý nádych bez teba tak náročný,

možno stojím na chodníku kde stojíš ty, a preto cítim srdce z útesu padať

Dnes sa cítim slobodný aj keď krv steká po tvári

a nemizne ani keď tvár skryjem pod vodu

na chvíľu si oddýchnem, usmejem, a ľahnem do vysokej trávy

a sledujem ako slnko prebodáva mraky a dostáva sa na slobodu

  Lebo to tak už dlhšie cítim...  

Cítim sa akoby kráčam po bojisku,

pod nohami mäkká pôda ktorá sa prepadá

krv steká po tvári a ja stále hľadám východ v bludisku

čakám na tvoj úsmev ale mám strach, strach že ma v ňom nik nezbadá