Zbierka rýmov

Šťastie

Väčšina tejto básne vznikla ráno pri (mierne zrýchlenej) chôdze na malú ale vzhľadovo niečim prekrásnu železničnú stanicu našej obce. Vopred by som rád upozornil, že nie je moc založená na rýmoch (básni ktoré sa nerýmovali ste odo mňa určite našli viac)... Síce som sa musel ponáhľať na vlak, ale myšlienka a veľká časť použitých slov mi nedovolila myslieť na vtedajší fakt, že zrejme zmeškám vlak. Dokázal som myslieť len na to, kedy tie slová zapíšem... Nečakane som sa vyslobodil z hlbokého zamyslenia pri železnici na ktorej ešte stáli ľudia... Hurá!! Stihol som!! Môžem sa učiť od prvej hodiny!! Samozrejme som bol nesmierne rád... Ako inak?? o.O

Ale moja náročná úloha ešte neskočila, ba naopak, ešte viac sa sťažila!! Nechcelo sa mi vyťahovať pero a zošiť v tak plnom vlaku, že by som zrejme vedľa sediacu slečnu rušil v učení na nejaké formy obrábania nábytku, ktoré mala napísané nádherne s použitým zelenej farby na zvýrazňovanie dôležitých informácii... Nechcel som ju rušiť... Predsa len, bol som to ja, kto privtíral a po zdvorilej otázke či môžem, aj prisadol (našťastie nie k oknu lebo by ma oslepovalo vychádzajúce slnko nad Zoborom... Krásne raňajšie divadielko pre oči), a tak som sa snažil zapamätať myšlienku aj so slovami ktoré mi dokonca ani v tej chvíli nechceli dať pokoj na oddych. Povedal som si, že sa ich pokúsim zapamätať!!

A teraz, v tejto chvíli vás chcem len uviezť do čítania. Nebudem dlhšie zdržiavať. Síce je to písané v hlave počas chôdze, a dalo mi dosť námahy nezabudnúť, moc sa nerýmuje... Ale hádam ste si už zvykli... Ak nie, ospravedlňujem sa.

Želám vám príjemne čítanie....

Nebolo toho smútku už dosť??

Nestačilo toľko poníženia??

Šťastie dajme tam kde iksrila zlosť

prečo dovoliť aby vznikalo toľko zbytočného zranenia??

Usmejme sa,

lebo iskra založila plameň ktorý horel už pridlho

Usmejme sa,

bez hnevu na začiatku by to šťastie nebolo,

usmejme sa a skúsme byť šťastní...

Vstaňme a zatancujme,

chyť ma za ruku a spolu sa radujme

podaj mi ruku a ja tú tvoju nepustím,

usmejme sa

že každodenný žiaľ je povinný si nemyslím

usmej sa, prosím,

pri tvojom úsmeve zakaždým do výšin odletím,

drahá nemaj viac strach lebo vždy za tebou priletím...

Počul som, že dnes je prvý deň zvyšku tvojho života,

pozdvihni zrak ku oblakom a sleduj ako slobodne ten vták odlieta...

Nebolo toho smútku už dosť??

Šťastie dajme tam kde iksrila zlosť

Nestačilo toľko preliatych sĺz??

Stratených v ničote,

nikde neutíchajúcej prázdnote...

Preliatych do prázdna...

Prečo toľko drzosti?? Keď sa usmievaš si tak krásna...

Usmejme sa,

lebo iskra založila plameň ktorý horel už pridlho

Usmejme sa,

bez hnevu na začiatku by to šťastie nebolo,

usmejme sa a skúsme byť šťastní...

Prosím...

Prišiel ten deň, deň uhasiť smútok tak pálivý,

že by prepálil studňu ľadovej vody v hlbinách srdca

viem, viem, pri pohľade na úsmev je pocit šťastia vábivý,

tak sa usmej, neodsúď sa k trestu bolesti, prosím nebuď sudca!!

Prosím, usmej sa, usmej sa a skús byť šťastný,

šťastie je ten pocit ktorý má každý vlastný,

a predsa sa s ním delí...

Usmej sa, prosím...

už bolo dosť smútku ktorý naše sny tiahne dolu!!

Usmej sa, a skús byť šťastný

tak mi podaj ruku!! A skúsme šťastie spolu.