Zbierka rýmov

Nikto nie je sám

Prečo všetky tie pohľady,

načo tie laná ktorými spútaváte

nikto nemá len pravdu tak k čomu tie dohady??

Každým dňom nové jazvy vo mne spoznávate

rany po vašom bodnutí zostávajú roky

a stále, stále si dýku brúsite

kopte si do mňa keď na viac nemáte ale nezastavíte moje kroky

mám dosť toho ako druhých dusíte

už toho mám dosť,

sú žalostné vaše pohľady na inej farby pleť

už mám toho dosť,

každý koho skopli nech vstane, vstaň!! A strateným na ich ceste svieť

už neblúď, neblúď

Prosím už neplač, kvôli nulám viac nesmúť,

nikdy!! Nikdy nie si sám!!

Rozprestri krídla, nepredstavuj pri tej ceste len suchý peň

nie, nesmúť, keby môžem, keby môžem tak ti pomocnú ruku dám

a preto, preto je pre vás táto báseň!!

Vo vetre stáť na vysokom kopci,

túžba po slobode a nádychu bez strachu že nás sotíte

mňa nezaujímajú nuly a s ranami kupci

pozrite do mojich očí, čo cítite??

V rozopnutej košele na tom kopci stojím

bez strachu pozorujem ako sa vietor pohráva s oblakmi nado mnou

ale aj tak, presne tak ako vy, ako vy, ako každý, aj ja sa niekedy bojím

ale nenechám si život znechutiť vašou krutou, hlúpou hrou...

Dievča trpí ale bojí sa zakričať

sníva o niekom kto by sa nebál ju za ruku vziať

upadá k zemi lebo nevidí východ ku ktorému utekať

šľapú po nej nuly ktoré si užívajú že sa ich začína báť

dievča to strpí až do večera, večera ako každého iného

kedy sa topí v slzách a niet nikoho kto by jej hodil záchranné lano

a ráno, ráno ktoré začne rovnaký deň, myseľ, srdce bolesti plného,

nevie ako sa má tváriť lebo cíti len chuť života ktorá jej chutí slano

po všetkých tých rozliatych slzách...

V predstavách ktoré druhí často nechápu sa topí...

Nádej jej zomiera v tajných múzach

a to by chcela len niekoho komu úsmev pri pohľade na ňu tvár zdobí,

niekoho kto by zostal do konca, niekoho kto by ju objal

práve v bolesti ktorú prežíva ju ďaleko do vlastného sveta vzal

prosím usmej sa, prosím!!

Nikdy nie si sama, ten úsmev by som ti každý deň prial.

Nikto nie je sám, nikto,

chyťme sa za ruku všetci, rýchlo

chyťme sa za ruku,

a započúvajme sa do tlieskania,

lúskania prstami

cíťme ten vánok na tvári,

hlboký nádych,

a v zápätí úsmev

chyťme sa za ruku a podvihnime ich k oblohe

aj keď oslepení slnkom,

vedzte, že nie ste samy,

nikdy...