Zbierka rýmov

1937

Tak, a je to tu!! Konečne!! Nabral som odvahu napísať chvíľku poézie v ktorej nie je myšlienka ktorú by som chcel odkázať... Je to príbeh... A ja dúfam, že sa nájde aspoň niekto, komu sa to bude páčiť a koho to zaujíma lebo z toho bude zrejme trilógia :D neviem kedy napíšem druhú časť, ale som tak šťastný z predstavy príbehu zaradeného do básne, že som nedokázal čakať kým napíšem druhú časť... :D

Želám vám príjemné čítanie, a prosím, dajte mi vedieť či vás tento nápad zaujal alebo nie... :D a nezabúdajte na úsmev, je veľmi dôležitý... :)

September, 1937

muž v hnedom klobúku a dlhom plášti

vraví si „Prečo preč nejdem??"

v slabom daždi

Na mesto tma spadla

slušní ľudia sa ukladajú ku spánku

pochybná myšlienka sa mu do mysle vkradla

prečo?? Prečo musel vystúpiť z pod strechy altánku??

Opretý o dvere spolujazdca

jeho drahého, malého auta

nie je to len zbabelá pasca??

z nočného podniku ozvala sa flauta

neďaleko

jedine miesto kde sa dá zabaviť

v tú neskorú hodinu

snaží sa zradu predstaviť

ale pred očami má len spomienky na rodinu

Úzka, prázdna cesta

na ktorej sú pohodené drobné odpadky

z týchto vĺn neexistuje záchranná vesta

„On to vedel, predsa," obzeral sa spiatky

z oboch strán cesty tehelné byty,

pred dverami pár schodov

svoju ľútosť v sebe sýti

„Ku koncu už nevedie veľa vchodov"

pri spomienke vraví si

Bojuje s vlastnými citmi,

snaží sa zniesť to

„Prosím, pane, pred rozhodnutím svieť mi"

hľadí len na jediné miesto

do okna na druhom poschodí nízkej budovy

v ktorom sa rozsvieti

muža zavalí studený pot

ich prvé stretnutie ma živo v pamäti

ako v detstve ukradli jablko a preliezali plot...

Muž pred vozidlom trie o seba dlane

vo svetle v byte muž objíme dievčatko

pozerajúc z chladného počasia dýchne si na ne

dievčatko sa skryje do náručia aby cítilo všetko

muž vonku skryje dlane do vreciek, a ucíti chlad svojej zbrane...