Báseň považujem za nostalgickú... Zrejme na mňa doľahlo že som o rok starší... :D nie, neprezradím ktorý deň zo mňa spravil zas o rok staršieho :D ale doľahla na mňa nostalgická nálada, čo sa aj odzrkadlilo na tejto básni... Dúfam že aspoň niekomu bude páčiť a želám vám príjemné čítanie :)
Je to naozaj krásne
maľovať slovami obraz ktorý sa mi páči,
predbehnúť plameň skôr než vo mne zhasne
nenechaj sa brzdiť, ty najlepšie vieš kedy ti stačí
zbytočne ma späť tlačíš, dúfam, že ti to je jasné
buďme vďační za každý deň, či slnečný alebo sa mračí
Cesta posiata farebným lístím
pod nohami šuští
kľudne sa mi za chrbtom smej, ja to zistím
vedz že nepotrebujem toho kto ma brzdí
Nájdem spôsob ako isť svojou cestou
bez teba a vášho klanu
aj keď budem vždy na konci vašich prstov
tiež ste len ľudia, tiež poznáte rieku sĺz tak neskutočné slanú...
Cesta posiata farebným lístím
pripomína mi čas minulého roka
veľa nových pohľadov si myslím
áno, vaše slová zavážili trocha
Prešiel ďalší deň aby nový mohol začať
roky sa stali kvapkami našich riek
listy sa opäť sfarbili aby ľudia mohli kráčať,
aby prešiel ďalší rok a neskončil ľudský smiech
Minulosť posiata farebným lístím
ktoré už nik neodhrnie
a neobjaví sa to, čo sa pod ním skrýva...
Budúcnosť posiata farebným lístím
ktoré môžeme chytiť do dlane a objaviť
čo sa pod každým listom skrýva...
Je to len na nás
Cesta posiata farebným lístím
pripomína mi čas minulého roka
veľa nových pohľadov si myslím
áno, vaše slová zavážili trocha,
ale nedokázali zmeniť cestu na ktorú sa snažím dostať
nedovoľme nikomu a nenúťme nikoho svojou cestou kráčať prestať...
PS. Úsmev :)
YOU ARE READING
Zbierka rýmov
Poetry#1 v poézii #1 Wattpad Awards 2015 v kategórii poézia Za všetko vám ďakujem, ste úžasní!! :) ......... Zopár bielych vločiek padá starší pán zasnežené piano zbadá uprostred bielej lúky prisadne k nemu a odoženie muky, ktoré ho trýznili celé nekonečn...
