Zbierka rýmov

Stratená hviezda (Prvá a záverečná časť, október 2013)

P.S. (Prvé slová) - Áno, mierne rýmovať sa to malo a áno, nerýmuje sa to.

Dá sa nazvať ako jedna z mojich raných básní. Cítim k nej veľkú úctu...

.....

Vidíš tú hviezdu padať??
Ja tiež nie...
no chcem si splniť jedno želanie,
túžim ťa vidieť od radosti skákať.
Nech ti ani nenapadne slzu vynoriť,
radšej sa spolu poďme do príbehu ponoriť...

Kde sa tá hviezda stratila??
Veď celý vesmír chce aby sa vrátila
seba sa pýtam - Kam zmizla??
pred chvíľou tu ešte svietila.

Starý muž s bielymi vlasmi vraví "Cíť sa dobre..."
a tak vítam
zahalený nocou stojí na kopci a kričí - Haló!! Si tam??
Na čierny kruh nad hlavou hľadí
dúfa, že sa vráti.
Otočil sa ku mne "Neboj, pristúp" povedal
nebyť stratenej hviezdy, mesiac by krásne svietil - zamrmlal.

Je jedna hviezda taká dôležitá?? Nechápal som,
stratila sa jedna biliardina a mesiac prestal žiariť
zvýšil hrubý hlas a ukázal naň prstom
cítil som, že nesmú sa všetky cesty spáliť,
vesmír prišiel o jednu hviezdu a prestala noci sláviť
zablúdila malá hviezda a prestalo sa oblohe dariť.

V očiach mu iskrila bolesť v srdci a hnev
nad ránom už nebol počuť jemný, vtáčí spev
a nastalo ticho bitia srdca...
a potom hlasitý leví rev!!
Bol len v mojej hlave
bez hviezdy nebude mesiac, bez mesiaca vesmír...
a bez vesmíru sila chvíle, práve.
Kde ju mám hľadať??
Stratila sa vo svojej sláve??
Svet je veľký, nevedel som kam isť,
vykročil som... na konci cesty musím niekde prísť,
Bojím sa. Bál som sa, že môžem svojej cesty zísť.

Nájdem cestu späť??
Mám strach, lebo vidím aký je dnes svet
kam zazriem, tam samý zvädnutý kvet.
Čo sa to stalo??
Spomínam, že som bol unavený a zrazu všetko prestalo...
nastala ďalšia noc bez hviezdy,
bez hviezdy po ktorej už túžil každý.

... Otváram oči...
stál som hviezde zoči...
cítil som v hrudi tlak...
vedel som, že sa svet opäť otočí,
... po oblohe preletel spevavý vták.
Pomohla mi vstať, podala ruku,
bolo mi jasné, že nepodliahne svet samote a hluku.

Nevedel som kde a bolo mi to jedno
oslepilo ma jasné, láskavé svetlo
bol som tam ja...
cítil som, že nás čosi spája,
i ty...
obyčajná náhoda spojila dva životy.
Po svete už nekráčam sám, boli sme na to dvaja
tvojim úsmevom uniesla si ma do raja.
V tvojom pohľade sa všetky iskry skrývali,
to v tebe tie pocity bývali.
Tá stratená hviezda si ty,
už nikomu nechýba jas v portréty.