Ničte ma, kopte, súďte
hlupáka zo mňa robte
nezáleží mi na tom, je mi to jedno
to čo ma trápi je, že sme si okolo seba spravili biedno
kto ešte na nikoho neukázal prstom??
Koľkí si môžu povedať, že si neprešli tým krstom,
a koľkí z tej kopy sa dostali vyššie??
koľkým už kázali aby svoj názor vyjadrovali tižšie??
Robte si so sebou čo chcete, je mi to fuk
ale nerýpte do rán drhých a nerobte z nich ešte väčšie ryhy
chcem počuť výkrik ktorý nepočujem lebo vládne mocný hluk
chcem vidieť pohľad ktorý nevidím lebo mi do očí vrazili ľadové kryhy
čo sa stalo s právom?? Stalo sa povinnosťou??
Kde zmizli cesty?? Sme odsúdení brodiť sa púšťou??
Oázu nikde nevidieť, kde je??
pýtam sa samého seba lebo netuším kam toto ľudstvo speje.
Zo života sa stáva len dýchanie bez radosti,
ani správy ti neponúkajú podrobnosti, človek plný zlosti
majú strach že nám ublížia preto všade dávajú cenzúru,
ale nechápu že polopravdy a ich klamstvá sú to, čo nám najviac ubližuje
zaslúžime si vedieť celú pravdu skôr kým ju na mikrotické časti rozbiju
snažím sa zaostriť zrak ale nevidím čo za príšeru sa to z tej tmy približuje...
Už ma nebaví byť len ten na kom sa zbavujete všetkej zlosti
už nechcem byť jeden z tých čo mlčky prekračujú z miesta na miesto
lebo majú strach, strach že im pri vlastnom názore niekto zláme kosti
akoby mocní mali právo na čo nemajú a na nás zostáva len zniesť to
lebo oni majú strach že by nedokázali uniesť život ktorý žijú okradnutí
nebaví ma ako ma stále hádžu do rovnakého vreca s tými ktorým sa nepodobám
celý systém ktorým sa snažíme viesť túto zem sa mi zdá poriadne za vlasy pritiahnutý
akoby sme boli bez citov, názorov, pripadá mi to ako obraz deravých ale i tak preliatých nádobám
a nebaví ma prizerať ani ako každého hádžu toho istého vreca akoby nemali na niečo viac
ľudia nie sú rovnakí, nie, a snažia sa zmeniť každého len nie seba, snažia sa ovládať na čo sú krátky
sťahujú nám povrazy okolo nôh akoby sa desili toho čo sa stane keď sa vyslobodíme z tých vriec
zdá sa mi to alebo v každom už horí zlo?? Zdá sa mi to, alebo jeden druhému na krk nasádzame oprátky??
Robte zo mňa toho zlého, myslite si čo chcete
ale ruku na srdce, čo všetko o mne naozaj viete??
A nerobíte náhodou len to, čo robiť smiete??
Prečo si myslíte, že každý je kópia ale len vy originál??
Chcete mi naznačiť že som iný?? Sorry, ale vypadol signál
Čo sa to robí so svetom do ktorého som sa narodil?? Veď nespoznávam svoju pôdu
či černoch, beloch, mladí, starí, všetci sme z jedného rodu
Sme ľudia!!
Pozerám na hviezdy a verím, verím aj keď nie v to čo hlása a predáva cirkev
verím v seba a ľudí, verím v lásku, naivne ale verím v budúcnosť, verím na splnenie snov
nechcem už viac pred spaním počúvať koľko zas pribudlo rakiev
verím, že ešte nie je koniec všetkých šťastných dňov.
STAI LEGGENDO
Zbierka rýmov
Poesia#1 v poézii #1 Wattpad Awards 2015 v kategórii poézia Za všetko vám ďakujem, ste úžasní!! :) ......... Zopár bielych vločiek padá starší pán zasnežené piano zbadá uprostred bielej lúky prisadne k nemu a odoženie muky, ktoré ho trýznili celé nekonečn...