f.mesar: počkať čo??
viki: dlhá story a som tired na ňu, čakáme na Juraja , Šimon sa opil.
Viki stručne Filipovi odpísala, nemala chuť to nejako viac riešiť. Medzitým ako dovolala s Jurajom, Šimon stiahol ďalšiu štvrťku vodky a bol značne mimo. Viki len prevrátila očami a modlila sa mech Juro príde čím skôr.
Š: ,, myslíš, že by ma mohla milovať?"
V: ,, čo ? Kto?"
Š: ,, Veď Eva."
Viki neodpovedala, keďže jej cinkla správa. Juro chcel polohu baru. Viki mu ju poslala a on o chvíľu prifrčal na jeho BMWčku.
Viki podopierala Šimona, ktorý prišiel už absolútne o všetku rovnováhu.
J: ,, preboha ten sa ako zriadil?"
V: ,, ja za to nemôžem."
Š: ,, prečo som bol taký hlupák a ignoroval ju?"
J: ,, o čom točí ?"
V: ,, to je teraz na dlho, potom ti poviem, prosím poďme do auta, lebo zmrznem."
Viki na sebe mala len crop top a sukňu a nočná popraská klíma bola chladnejšia ako tá záhorácka. Juraj iba vytiahol z kufra Montreál mikinu a podal ju Viki.
V: ,, fakt si mám obliecť mikinu Montreál?"
J: ,, chceš radšej zmrznúť?"
Š: ,, Vy dvaja ste odkedy spolu?"
V: ,, bestie my nie sme spolu."
V tom sa to začalo, teda Šimon začal vracať. Juraj sa s ním vrátil na wcko do baru, lebo že bude lepšie ak bude vracať tam ako na ulicu.
Viki si medzičasom dala Jurovu mikinu a sadla si do auta. Než sa chalani vrátili zadriemala.
J: ,, vstávaj, šípková ruženka."
Poklopkal Viki Juro po ramene.
V: ,, čo ja nespím."
J: ,, haha, prosím ťa no poď, ideme."
Viki si teda sadla k Jurovi dopredu, Šimon sa zvalil na zadné sedačky a o chvíľu zaspal.
V: ,, páni to vracanie, fakt pomohlo."
J: ,, hej no dosť, ty si v pohode?"
V: ,, akože bolo mi už aj lepšie a ráno mi bude asi tak akoby ma prešiel bager, ale well dá sa."
J: ,, no a prečo sa tak Šimon zriadil?"
V: ,, Eva sa vraj bozkávala s Marošom."
J: ,, hmm meno Eva mi niečo hovorí."
Viki teda rozpovedala Jurajovi celú históriu Evy a Šimona. Juro len krútil hlavou.
J: ,, takýto ignorant?"
V: ,, akoby si bol ty iný!"
J: ,, no dovoľ ja odpisujem."
V: ,, hej hej trvalo ti to polroka mi odpísať."
J: ,, hmm, ale odpísal som ti a dvakrát ťa zachránil."
V: ,, nikoho si nezachránil, ak by ťa nebolo niečo by som vymyslela."
J: ,, vieš, že si môžeš nechať pomôcť a stále byť feministka, však?"
V: ,, pane bože, Juraj Slafkovský ma tu ide poúčať o feminizme ?! Nikdy!"
J: ,, kedysi si tvrdila, že som škaredý a že ma hejtíš a pozri teraz."
V: ,, no stále si ťa moc nejdem a škaredý si stále!"
Viki sa zasmiala a Juro sa ňu len pozrel smutným pohľadom. Ďalej sa už nerozprávali Viki odišla do ríše snov.
J: ,,Viki vstaň."
Juraj po príchode do Košíc jemne ťukal Viki do ramena nech vyjde z auta. Šimona z neho už dostal na gauč, kde sa uložil a spal, ale Viki nie a nie zobudiť.
J: ,, ak sa zobudíš a ja ťa budem niesť tak mi vynadáš ako ešte nikdy, čo s tebou?"
Dumal Juraj, ale keďže Viki nechcel nechať spať v aute rozhodol sa ju preniesť do postele. Problém bol aj ten, že jediná aktuálne voľná postel bola tá jeho, ale tak čo mal robiť. Zobral Viki na ruky a odniesol ju do svojej izby. Po ceste sa však ako sa obával Viki prebrala. No na jeho prekvapenie mu nevynadala.
V:,, Juraj čo robíš?"
J: ,, ššš spala si a nechcela si vstať, iba ťa nesiem do postele."
V: ,, hmm, pekne voniaš."
Juraj sa len uškrnul ak by Viki napoly nespala asi by jej niečo sarkasticky odvetil, ale teraz to nechal tak. Uložil Viki do postele, zobral si veci a rozhodol sa, že si ľahne na zem.
V: ,, juraj, čo robíš? Kam ideš ?"
Viki sa medzičasom prebrala a teraz si pretierala oči.
V: ,, čakať ak ideš spať na zem idem ja. Toto je tvoj dom!"
J: ,, ty si hosť."
V: ,, fajn tak poď sem, veď máš veľkú posteľ."
J: ,, no jasné a ráno ma zbiješ."
zasmial sa Juraj.
V: ,, môžeš ma úplne v pohode zrušiť, že som ťa sem zavolala a okrem toho ja sa nebijem. A už vôbec nie so 100kilovým dinom."
Zasmiala sa teraz ore zmenu ona. Juraj na ňu len ostal civieť, no nápojom si ľahol na druhú stranu postele.
V: ,, neboj ja fakt nehryziem!"
J: ,, aj keby ja mám rád výzvy."
Zrazu sa pozerali na seba. Otočení k sebe si hľadelo do očí. Z Jurovho hlasu vyplynula tiež určitá výzva, ale Viki na ňu nijako nezareagovala, chcela sa aj otočiť na druhý bok, keď v tom jej napadlo, že nepoďakovala.
V: ,, inak ďakujem. Za záchranu."
J: ,, veď sme kamoši, musíme si pomáhať."
