Iluzionista

Kapitola II.

Počkal, kým sa divadlo úplne nevyľudnilo a následne zamieril za oponu. Konkrétne do šatní. Mal šťastie, pretože ten, s kým sa hodlal rozprávať bol práve tam.

„Smiem s vami hovoriť?" spýtal sa.

Iluzionista sa prekvapene obzrel.

Návštevu rozhodne nečakal: „Želáte si?"

„Som inšpektor Whine," predstavil sa.

Vtom ho však prerušil príchod ďalšej osoby. Bol to akýsi mladík, dosť chudý, lebo sa dokázal prepchať cez inšpektora stojaceho vo dverách. Niečo po dvadsiatke. Na nose narazené okuliare.

„Nesiem ti tie papiere strýko," oznámil.

„Ďakujem John," odvetil Matt.

Mladík ostal meravo stáť pri pohľade na nezvaného hosťa.

„Ó, to je môj synovec John. Inšpektor Whine," zoznámil ich Blade.

„Veľmi ma teší pane," povedal mladík potriasajúc mu rukou. No akási nedôverčivosť mu sálala z očí.

„Čo ste vlastne chceli?" spýtal sa Matt, aby nadviazal prerušenú konverzáciu.

„Viete, bol by som poctený, keby ste ku mne zajtra o dvanástej prišli na obed. Prirodzene aj s vaším synovcom," konečne povedal, čo mal na srdci. Teraz už len vytúžene čakal, či mucha sadne na lep.

„Budem rád," súhlasil iluzionista.