Iluzionista

Kapitola XVII.

"Nie som na jednej lodi ako vy!" odvrkla Vivien a vymanila sa z jeho zovretia.

"Ale ste," uškrnul sa Matt, "Odo dňa, kedy vás váš drahý strýko vzal na moje vystúpenie. Od okamihu, kedy ste po prvý raz zbadali môjho synovca. Toho dňa, ste už nevedomky upísali dušu peklu!"

"Neverím vám! Nemáte dôkaz!"

Blade sa nad jej slovami začal smiať a spoza chrbta vytiahol pokrkvaný papier: "Váš dlžobný úpis na dušu je snáď postačujúcim dôkazom, nemyslíte?"

"Odkiaľ ho máte?" zhrozila sa inšpektorova neter.

"Viete, po Londýne chodia takí ľudia, ktorí sa zľutujú nad chudákmi, ktorých jediným živobytím je veštenie a vykladanie kariet. Skúpia od nich všetky tie, pre nich bezcenné, úpisy na duše a dajú im za to peniaze, za ktoré si aspoň kúpia čo to do úst. A ja, milá slečna, som jeden z tých kupcov."

"Chcete ma vydierať?"

"Ani v najhoršom sne," ubezpečil ju iluzionista.

"Tak čo teda chcete? Vráťte mi ho," žiadala ho Vivien.

"To nie je také jednoduché... Aj keď jedna možnosť by tu bola."

"Aká?"

"Vaše srdce horí spaľujúcimi plameňmi lásky, bohužiaľ k tomu nesprávnemu mužovi, pretože nikdy nebude váš... Dajte mi to, po čom každý muž túži, to čo som už tak dlho nemal a ja vám vrátim vašu dušu," navrhol jej Matt.

"Za koho ma máte?!" rozhorčila sa, "Ani keby..."

Nestihla to však dopovedať, lebo Blade si ju pritiahol k sebe a pobozkal. Bránila sa, búchala ho, no s ním to ani nepohlo. Po krátkom čase ju toto vzdorovanie prestalo baviť a poddala sa mu. Jeho bozk bol plný vášne, no aj mrazivého chladu. Vtedy si spomenula na varovné slová vykladačky kariet a odtiahla sa od iluzionistu.

Ten sa len letmo usmial a podal jej papierik: "Tu je tvoja duša, môžeš ísť."

Vivien nechápala. Zdalo sa jej to až príliš jednoduché, musel v tom byť nejaký háčik.

"To je všetko? Nič viac odo mňa nechcete? Iba obyčajný bozk?" vyzvedala.

Matt prisvedčil: "Ak si ceníte vašu dušu len na jeden bozk..."

Ona sa k nemu nesmelo nahla a pobozkala ho znova. Tento raz sa to však akosi zvrtlo. Zrazu si uvedomila, že to zašlo ďalej, než by akékoľvek počestné dievča dovolilo. No nebolo už cesty späť a jej sa to páčilo.