Iluzionista

Kapitola XX.

"John," ozvalo sa z ničoho nič z tmavej uličky.

"Kto je tam?" spýtal sa znepokojene a Eponine sa pritisla bližšie k nemu.

"Mám strach," šepla.

"Neboj sa, keď si pri mne, nič sa ti nestane," ubezpečoval ju a objal ešte silnejšie, "Vylez ak sa nebojíš!"

"Báť by si sa mal ty," prišlo ako odpoveď.

"Ten hlas poznám," uvedomil si John, "Vyjdi von Vivien, viem, že si to ty."

Na jeho veľké prekvapenie však nevyšla inšpektorova neter, ale akýsi muž v čiernom obleku s klobúkom na hlave.

"Rád ťa vidím chlapče, už sú to roky, ako si len vyrástol," začal.

"Potešenie nie je vzájomné," odvetil John, "Čo tu chceš?"

"John, kto je to?" spýtala sa vystrašená Eponine.

"Dovoľte, aby som sa vám predstavil slečna, som ten, ktorému Matt Blade upísal svoju a Johnovu dušu, výmenou za nesmrteľnosť a zvláštne schopnosti," povedal muž, "A upísali ste takisto aj svoje ešte nenarodené dieťa. Už je len rad na vás Eponine, aby ste sa podvolili môjmu volaniu."

"Nikdy!" vykríkla a rozbehla sa oproti nemu, "Nikdy vám nedám svoju dušu a ani John tú jeho!"

Chlap sa rozosmial: "Asi vám nikto nepovedal jednu dôležitú vec. Ak zruší svoju zmluvu so mnou, tak zomrie. A keďže som si vypočul váš dojímavý rozhovor pred malou chvíľou, pochybujem, že by ste dokázali žiť bez neho. Ale čo takto pridať sa na moju stranu a žiť večne. Boli by ste veľmi šťastná rodinka a nič na svete by vás nedokázalo rozdeliť," znelo to veľmi lákavo.

"Daj jej pokoj!" okríkol ho John, "Máš mňa a môjho strýka, nedám ti ešte aj ju."

"Radšej sa teda budeš dívať na to ako starne, trpí a umiera, kým ty budeš žiť stále? Ak toto voláš láska, tak je veľmi zvláštna. Pretože podľa môjho skromného názoru, ak niekoho miluješ, urobíš pre neho čokoľvek."

"Pre ňu čokoľvek, to máš pravdu. Ale nie pre teba," odvetil John, "Nikdy som nechcel byť tvojim otrokom, nikdy som sa tak nerozhodol."

"Máš pravdu, to tvoj strýko ťa upísal ešte ako batoľa, len aby získal niečo čím by nahradil bolestivú stratu."

"Akú stratu?"

"On ti to nepovedal? Zvláštne, ale presto pochopiteľné. Tak ti to poviem ja... Tvoj strýko predvádzal v istom divadle svoj známy trik, zachytenie letiacej guľky so svojou šarmantnou asistentkou a životnou láskou Claire. Lenže toho večera sa niečo pokazilo. Dobrovoľníkovi z publika podal pištoľ, v ktorej ale nebol náboj, pretože inak sa ten trik nedá robiť ak nechceš zabiť toho, na ktorého strieľaš. Lenže ten dobrovoľník do tej pištole vložil ozajstný náboj a vystrelil. Samozrejme, že zabil Claire. Nastala trma vrma, on zdrhol a tvojmu strýkovi sa zrútil svet. Vtedy sa zaprisahal, že dá čokoľvek za to, aby už ľudia pri jeho trikoch nemuseli umierať. A ja, keďže som taký dobrý, vyhovel som mu. Ale potreboval som ešte jednu dušu, aby Bladeovi nebolo vo večnom zatratení smutno, takže mi upísal tvoju  a nevedomky ťa uchránil od istej smrti, pretože zhodou okolností v dome kde si aj s rodičmi býval, vypukol požiar."

"Gladius ma mala v náručí," šepol, pomaly mu začali dochádzať súvislosti.

"No povedz, nie je to skvelé, že žiješ hoci si mal pred dvadsiatimi rokmi umrieť?"

V Johnovi to vrelo. Tak ako ešte nikdy začal nenávidieť a túžil sa stoj čo stoj zbaviť toho hrozného prekliatia, ktoré na neho jeho strýko zoslal: "Vravím, že chcem zrušiť tú dohodu! Odmietam hrať hru, ktorú som ani nerozohral! Vravíš, že som mal umrieť dvadsať rokov dozadu! Tak poďme napraviť túto chybu!!"

"John nie!" zúfala Eponine, "JOHN!!"

Jej volanie však bolo márne. Muž v obleku vystrúhal nevraživú grimasu a s ohlušujúcim rachotom zahalil Johna do oblaku čierneho dymu. Keď sa rozplynul, ležal na zemi a po tom čudnom chlapovi nebolo ani stopy.

Eponine k nemu pribehla: "John, preber sa! Nenechávaj ma tu samú! John!!"

On však neodpovedal, ako by aj mohol, bol už mŕtvy. Ale možno práve tento sebevražedný kúsok ho zachránil od iného, ešte desivejšieho druhu smrti.