Iluzionista

Kapitola XI.

Whine bol celý bez seba, zúril.

"Ako to len robí?" tĺkol si päsťou do hlavy.

Prechádzal sa hore dolu po izbe, no nič ho nenapadalo, lepšie povedané nič rozumné. Kde by ovšem aj dáky rozumný nápad vzal, keď v poslednej dobe sa pohyboval vo svete ilúzií a klamov. A v prepracovanej mysli sa len veľmi ťažko tvorí rozumný nápad. Ustarostene si pošúchal strnisko na brade a s krvavo červené oči mu zastali na veľkom obraze visiacom nad krbom. Bola to maľba z polovice osemnásteho storočia, ktorá vyobrazovala Perzeusa bojujúceho s Medúzou.

Vtedy sa v jeho zmorenej mysli zrodil nápad: "Niekto predsa musí vedieť ako sa ten trik robí," uvažoval, dobre totiž vedel, že o podobnom triku už neraz noviny písali, takže to nemohol byť Fantómov výmysel, "Skrachovaní kúzelníci dajú za peniaze čokoľvek, aj svoje tajomstvá," pokračoval vo svojom nápade.

Vivien sa zavrela do svojej izby a pohrúžila sa do spleti vlastných myšlienok. Začala uvažovať, teda skôr nenávidieť. Koho? Eponine! Aký hrozný prečin vlastne spravila, že si vyslúžila jej nenávisť? V očiach sveta žiadny. No vo Vivieniných očiach to bol nepredstaviteľný a neodpustiteľný prečin. Pre ňu ba až zločin. Aký zločin to vlastne bol? Láska. Tá, na ktorú má právo každý, bez rozdielu rasy, či náboženstva. No Vivien to tak nevidela. Jediný, kto mohol milovať Johna bola ona!

"Nenávidím ťa Eponine!" opakovala si zlostne, "Nenávidím!"

Človek veľmi dobre vie ako môže v takýchto vyhrotených situáciách spraviť chybu, ktorá ho poznačí na celý zvyšok života. A možno by aj chcel potom prosiť o odpustenie, no už nebude na to čas a nebude ani koho prosiť.

Vivien sa v hlave premietali rôzne veci, desivé veci. Také, ktoré by normálneho človeka za žiadnych okolností nenapadli.

"Vedľa krčmy ešte stále býva tá čudná starena?" pýtala sa v duchu sama seba.

"Áno," ozvalo sa odnikadiaľ.

Na chvíľu Vivien zamrazilo. "Je tu niekto?" spýtala sa neisto.

Rovnakej odpovede sa jej však nedostalo, vlastne sa jej nedostalo už žiadnej odpovede. No slová toho neznámeho hlasu sa jej usadili v hlave ako žaba na prameni a rozhodla sa ich poslúchnuť.