Iluzionista

Kapitola VIII.

Zatiaľ čo sa Blade pripravoval na vystúpenie Vivien kráčala k Temži. V oknách smerujúcich na ulicu boli porozsvecované svetlá. No na chodníkoch nebolo živej duše. Vlhké kamenné dlaždice vydávali čľapotavý zvuk. Občas prebehol cez cestu túlavý pes, či mačka, našťastie pre poverčivé dievča nie čierna. Vivien ani nevedela kam vlastne ide.

Dúfala, že cestou natrafí na to záhadné dievča, ktoré ráno tak naponáhlo spoznala. Londýn je však veľký a šanca, že v ňom stretnete dvakrát toho istého človeka je veľmi mizivá a mizerná. Ale predsa nie nemožná!

Eponine sa mihla len niekoľko metrov pred ňou a následne zmizla v jednej z nespočetného množstva tmavých uličiek mesta. Vivien pridala do kroku. Nemohla si dovoliť stratiť ju z dohľadu. Ráznym krokom sa držala za Eponine ako jej vlastný tieň. A o chvíľu toto rozhodnutie začala banovať. Dievča ju totiž neviedlo do žiadnej kaviarne ani podkrovného bytíku, kde sa milenci bežne stretávajú. Eponine totiž zamierila na cintorín. Keby pred ošarpanou bránou nestál John, asi by sa ju neodvážila nasledovať. Mladík ako pravý gentleman otvoril bránu a Eponine vošla dnu. Vivien chvíľu váhala, ale napokon premohla svoj strach a vykročila k bráne. Kľuku zdobila lebka. Opatrne sa jej chytila a stisla.

Na oblohe sa mihol blesk. Videli ho aj ľudia v divadle. Fantómovo vystúpenie sa mohlo začať.

Jacob sledoval každý jeden Bladeov pohyb. Znova sa zablyslo a tento raz aj zahrmelo. Svetlo v divadle začalo poblikávať. Mattov strnulý výraz tváre vypovedal o čomsi tajomnom a zlovestnom. Ustúpil o krok doprava. Za ním sa črtali akési nezreteľné tiene. No jediným iluzionistovým mávnutím ruky nabrali konkrétne obrysy. Nejasná hmla sa sformovala do ôsmich postáv. Boli to duchovia ôsmich chlapcov z vyhorenej internátnej školy na ulici číslo 13. Ľudia v hľadisku netajili údiv.

Vtom ktosi skríkol: "To je môj syn!" zakvílila žena z hľadiska a prstom ukázala na chlapca stojaceho uprostred javiska.

Chlapec sa pousmial a zamával matke. Fantóm k nemu podišiel a jeho ruka prešla celým jeho telom. Naozaj to bol duch.

Whine pomaly začínal veriť tomu, že to, čo Blade robí nie je klam. Vtom si ale uštedril vnútornú facku a polohlasne si zamumlal: "Všetko je to iba ilúzia. Nič z toho nie je skutočné... Zistím ako to robí."