Iluzionista

Kapitola XIX.

"Čo spravíme?" pýtala sa bezradná Eponine keď sa prechádzala s Johnom, "Nemôžem už takto ďalej žiť. Ak sa nevezmeme stratím prácu, pretože pani Adellhalová nezamestnáva slobodné matky. Ostatné dievčatá si už všimli moje zväčšujúce sa brucho a ešte k tomu tvoj strýko..."

"Nie si jediná, ktorá sa pohybuje na tenkom ľade," odvetil John, "Ja... ja... ja proste nemôžem."

"Čo mi tajíš?" spýtala sa znepokojene.

"Nič," mávol nad tým rukou.

"John, sľúbili sme si, že nebudeme mať pred sebou žiadne tajnosti. Tak mi povedz, o čom predo mnou mlčíš!" naliehala Eponine, "Je za tým tá inšpektorova neter Vivien, však? Miluješ ju? Odpovedz!"

"Nie, nemilujem," odpovedal pokojne, "Jediný, komu patrí moje srdce si ty."

"Tak prečo mám potom pocit, že z neho sála len chlad? Povedal si, že budeme šťastní. Že odídeš od strýka a budeš žiť so mnou. Sľúbil si, že pôjdeme za oceán do Ameriky. Alebo to boli len prázdne sľuby, ktoré chlapi väčšinou dávajú?"

John ju chytil za ruku a povedal: "Neboli to prázdne sľuby. Dodržím ich! Pôjdeš do Ameriky a budeš tam šťastná, ale bezo mňa."

"Byť šťastná bez teba? To je ako keby si chcel od vtáčika, ktorý nemá krídla, aby vzlietol. Nie som ti dosť dobrá? Pravda, krajčírky nie sú dosť vhodná partia pre bohatých a scestovaných ľudí ako si ty. Určite ti padla do oka dáka princezná, u ktorej si predvádzal svoje slávne kúsky. Len nepochopím jedno, prečo si mi potom zamotal hlavu a ukradol srdce, keď si to nemyslel vážne."

"Eponine počúvaj ma!" prerušil ju rázne, "Spýtam sa ťa inak. Dokázala by si milovať niekoho, kvôli komu zatratíš svoju dušu na večnosť? Dokázala by si milovať démona z podsvetia?"

"Preboha to nie," zhrozila sa.

"Tak to je dôvod prečo nemôžeme byť spolu," vysvetlil John, "Keď sa ti narodí to dieťa, zbav sa ho, pretože bude rovnaké ako jeho otec..."

Eponine však urobila to, čo nečakal. Pobozkala ho. "Vždy ťa budem milovať, John. A sľubujem ti, že nájdem spôsob ako ťa oslobodiť spod moci pekiel."

"Si blázon! Chceš sa škriepiť s kniežaťom démonov o moju už bez tak zatratenú dušu? Nemôžeš vyhrať, iba čo zapredáš aj tú svoju. A ja sa s tebou nechcem stretnúť v pekle."

"Niečo sa deje," šepla Gladius iluzionistovi.

"Jacob Whine? " vyzvedal Matt.

"Nie, tvoj synovec... Volá ma," odvetila so zdeseným tónom v hlase.

"John, aby volal teba?" zasmial sa Blade, "Nebuď naivná, čo by od teba tak chcel?"

"To, čo si chcel aj ty pred mnohými rokmi."

Z iluzionistovej tváre sa razom vytratil úsmev, zbledol ako stena.

"To, čo chcú všetci, keď im pred očami umiera celý svet," dodala, "Dobre sa pamätám na tú noc, kedy si sa rozhodol svoju dušu upísať Diablovi. Volal si na mňa, vráť jej život a vezmi si ten môj, ale ja som to neurobila, pretože som nemohla. Bola už mŕtva Matt. Čo raz mi vložíš do náruče už nezískaš späť. To je realita smrti."

"Je aspoň v poriadku?"

"Claire je v poriadku, ale ty nie. Nič si tou dohodou nezískal, iba čo si stratil svoju dušu."

"Zachránil som Johna!" ohradil sa Blade.

"Tomu hovoríš záchrana? Dať ho pred pekelnú bránu bez jeho súhlasu? Bol len dieťa, nevinné bezbranné dieťa, ktoré dokonale poslúžilo tvojim rozmarom!" okríkla ho Gladius, "Nedávno si mi povedal, že nemám srdce. Nuž, máš pravdu, ale cítim a chápem ľudí rozhodne omnoho viac než ty! Claire nechcela, aby si toto spravil. Teraz zostanete naveky odlúčení."

"Čo som podľa teba mal spraviť?! Nechať toho chlapa ísť?! Zabil ju! Tak si zasluhoval rovnaký koniec."

"Nie si Boh, aby si vedel, kto si aký koniec zasluhuje. Môžeš rozhodovať len o jedinom osude a to je ten tvoj vlastný."

"Nevolal som ťa preto, aby si mi dávala kázania," poznamenal iluzionista znechutene.

"Nedávam ti kázania, len ti oznamujem skutočnosť. Skutočnosť, že tvoj synovec, ktorého si mal za svoju bábku, sa rozhodol vzdať svojho nevšedného a nechceného daru," dodala Gladius.